Globálna Agenda

Summit Biden-Xi nie je krok k priateľstvu medzi Čínou a USA, ale môže priniesť mierne oteplenie vo vzťahoch medzi veľmocami

Pavol Beblavý

Americký prezident Joe Biden a čínsky prezident Xi Jinping sa tento mesiac stretli počas summitu G20 na indonézskom ostrove Bali. Dlho očakávané stretnutie sa odohralo uprostred rastúceho napätia medzi dvoma svetovými veľmocami. Po rokovaní obaja lídri vyjadrili záujem obnoviť vzájomné vzťahy, čo naznačuje možnú deeskaláciu aspoň v niektorých sporných oblastiach.

Rivalita medzi USA a Čínou sa predovšetkým od roku 2018 značne stupňuje. Obchodná vojna zahájená Donaldom Trumpom proti Číne sa ešte zintenzívnila počas prezidentského obdobia Joe Bidena. Bilaterálne vzťahy sa výrazne zhoršili v roku 2019 po vypuknutí občianskych protestov v Hongkongu a v roku 2021 po tom, čo vláda USA označila politiku Číny voči moslimskej minorite Ujgurov v regióne Xingyang za genocídu. K najvýraznejšiemu zhoršeniu ale došlo v priebehu tohto roku. Ruská invázia na Ukrajinu a rastúce ambície Pekingu voči Taiwanu ešte viac zvýraznili odlišný postoj veľmocí k riešeniu regionálnych aj globálnych problémov. V reakcií na návštevu predsedníčky snemovne reprezentantov Nancy Pelosi na Taiwane spustila Čína obrovské vojenské cvičenie v okolí ostrova. Vláda USA zasa nedávno vydala zákaz na export technológie na výrobu polovodičov do Číny – so zámerom spomaliť modernizáciu čínskych ozbrojených síl. Stretnutie medzi Bidenom a Xi Jinpingom tak prišlo počas obdobia najchladnejších vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom od roku 1972.

Agenda stretnutia pripomínala détente medzi oboma krajinami v 70. rokoch. Obidve strany naznačovali, že cieľom bolo predovšetkým udržať rivalitu v medziach konkurencie a bez vypuknutia otvoreného konfliktu. Dôvodom je, že obidve veľmoci aktuálne trpia vážnymi domácimi ekonomickými problémami, ktoré potrebujú prioritne riešiť. Čínska ekonomika bola otrasená pandémiou Covid-19, globálnou dlhopisovou a čipovou krízou. Ekonomika USA zase čelí rastúcej inflácií, energetickej kríze a narušením globálnych obchodných sietí.

Ohľadom tém ako Taiwan, technológie či otázka ľudských práv ale podľa očakávaní neprišlo ku zhode a obe strany aj naďalej trvajú na svojich doterajších, vzájomne odporujúcich si pozíciách. V prípade Ruskej invázie Ukrajiny sa obidve strany zhodli na opozícií k použitiu jadrových zbraní. Čína však aj naďalej odoláva americkej snahe presvedčiť ju o potrebe zaujať voči Moskve tvrdší postoj. Napriek podpisu dohody o partnerstve s Ruskom sa Peking snaží vo vzťahu k vojne na Ukrajine dodržiavať relatívne neutrálny postoj. Rozhovory zároveň zaznamenali veľkú snahu obidvoch strán rozšíriť vzájomný dialóg. Hlavný denník Čínskej komunistickej strany zverejnil fotku usmievajúcich sa Bidena a Xi Jinpinga na obale. Podľa oficiálnych správ má Čínu začiatkom roka 2023 dokonca navštíviť minister zahraničných vecí Anthony Blinken.

Stretnutie síce neprinieslo riešenie množstva vážnych problémov vo vzájomných vzťahoch oboch veľmocí a USA a Čína aj naďalej zostávajú globálnymi rivalmi s nekompatibilnými záujmami a ambíciami v mnohých oblastiach. Obe strany ale jasne naznačili, že aktuálne nemajú záujem o ďalšiu eskaláciu rivality či o otvorený konflikt a zároveň deklarovali záujem pracovať na prehĺbení vzájomného dialógu. V tomto ohľade má stretnutie potenciál viesť k zlepšeniu spolupráce medzi Pekingom a Washingtonom aspoň v menej problematických témach, ako je napríklad klimatický dialóg.  

Foto kredit: Flickr.com