Libanonské hnutie Hizballáh vypálilo 13. júna na Izrael viac ako 200 rakiet a bezpilotných lietadiel. Útok je považovaný za najťažší od vojny v roku 2006 a posilnil tak obavy z možného rozpútania ďalšieho rozsiahleho konfliktu medzi libanonskou ozbrojenou skupinou a Izraelom. Napätie medzi oboma aktérmi stúpa kvôli prebiehajúcemu konfliktu v Gaze.
Podľa vyhlásení vodcov Hizballáhu boli okrem iného cieľom izraelské vojenské veliteľstvá v Ein Zeitim a Ami’ad. Útok bol tiež zameraný na armádnu leteckú pozorovaciu stanicu v Merone a vojenské objekty v Sase. Skupina vyhlásila, že útok na severný Izrael bol vedený ako odveta za atentát na veliteľa Hizballáhu Taleba Abdullaha (tiež známeho ako Abu Taleb). Abdullah bol zabitý pri izraelskom nálete na južnú libanonskú dedinu Jouaiya začiatkom týždňa. Ako odvetu Hizballáh vypustil 150 rakiet a 30 výbušných bezpilotných lietadiel, ktoré zacielili na 15 izraelských pozícií vrátane niektorých na sporných Golanských výšinách.
V reakcii na útoky Hizballáhu premiér Benjamin Netanjahu varoval, že Bejrút by sa mohol stať ako Gaza, ak by sa Hizballáh rozhodol začať vojnu v plnom rozsahu. Izraelský minister financií Bezalel Smotrich však nedávno utlmil očakávania širšieho konfliktu. Vyhlásil, že IDF sa nesnaží eskalovať a eliminovať Hizballáh. Poznamenal, že vojenskí predstavitelia v súčasnosti váhajú, či začať ofenzívu na severe, zapojiť sa do rozhodujúcej bitky s Hizballáhom alebo vytvoriť bezpečnostnú zónu. Napriek tomu Netanjahu počas svojej nedávnej návštevy mesta Kirjat Šmona na severe Libanonu pri hraniciach s Libanonom potvrdil, že Izrael je pripravený na intenzívne akcie na severe. Naum Qassem, druhý najvyšší veliteľ Hizballáhu, však vyjadril, že skupina nemá záujem o rozsiahlu vojnu. Na druhej strane tiež tvrdil, že ak Izrael zaútočí na Hizballáh v plnom rozsahu, jeho skupina bude pripravená bojovať a dodal, že Hizballáh zastaví všetky svoje akcie, keď Izrael zastaví svoje akcie v Gaze.
Mnohí medzinárodní lídri odsúdili útok na Izrael a vyjadrili obavy z eskalácie konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom. Aj keď Hizballáh tvrdí, že nemá záujem o väčší konflikt, jeho činy ho môžu rýchlo spustiť. Napriek tomu, že ani Izrael momentálne netúži dostať sa do otvoreného konfliktu s Hizballáhom, ťažké útoky teroristickej skupiny v Libanone by mohli prinútiť Netanjahua a izraelských vodcov k rozhodnutiu vykonávať častejšie útoky s použitím ťažších zbraní, čo by viedlo k vojne s Hizballáhom. . Najmä, keď je premiér Netanjahu pod čoraz väčším tlakom opozície, aby okamžite zakročil proti Hizballáhu – aj kvôli vysídleným Izraelčanom (okolo šesťdesiattisíc) na severe krajiny, ktorí museli opustiť svoje domovy pre hrozbu z Libanonu. Konflikt zasiahol aj Libanončanov žijúcich v pohraničných oblastiach s Izraelom, keďže svoje domovy muselo doteraz opustiť približne deväťdesiattisíc z nich.
Keďže je izraelská vláda pod tlakom, eskalácia konfliktu s Hizballáhom je možná prakticky kedykoľvek. Aj administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa obáva eskalácie násilia medzi Izraelom a Hizballáhom a pracuje na deeskalácii situácie. Izrael a Hizballáh však môžu ľahko padnúť do pasce konfliktu. Napriek ubezpečeniu vodcov teroristických skupín, že nemajú v úmysle zatiahnuť svoju skupinu do vojny s Izraelom, nie je to len na nich, ako sa rozhodnú. Akcie Hizballáhu a ďalších militantných skupín na Blízkom východe sú úzko koordinované s Iránom a jeho cieľmi v regióne. Preto by mohol byť Izrael nateraz zastavený USA, ale ak sa Irán rozhodne eskalovať situáciu pomocou Hizballáhu, izraelskí lídri by mohli byť v pozícii, keď vojna bude jediným východiskom zo situácie.