Nedávne stretnutie amerického prezidenta Bidena a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktoré sa uskutočnilo 15. novembra v San Franciscu, bolo kľúčovým momentom v zložitej mozaike bilaterálnych vzťahov. Obaja lídri sa stretli prvý raz od novembra 2022, pričom hlavnou otázkou bolo najmä to, či sa podarí nastoliť pozitívny trend vo vzájomných napätých vzťahoch medzi dvoma svetovými veľmocami. Tie komplikuje hospodárske súperenie, špionáž, otázka Taiwanu a mnoho ďalších sporných bodov.
Keď sa obaja lídri stretli prvýkrát od novembra 2022, svet ich sledoval so zatajeným dychom v nádeji, že sa objavia náznaky rozmrazenia napätých vzťahov, ktoré za posledné obdobie dosiahli vrchol. Význam štvorhodinového stretnutia zdôraznil najväčší čínsky štátny denník People’s Daily, ktorý ho označil za „nový východiskový bod“ pre čínsko-americké vzťahy. Tento názor našiel odozvu aj na čínskych sociálnych sieťach, kde sa objavili výzvy na nadviazanie obojstranne výhodných vzťahov. Stretnutie, ktoré sa konalo popri samite o ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráci, nebolo len diplomatickou formalitou – považovalo sa za prelom v dôsledku eskalácie napätia.
Na pozadí tohto stretnutia sa odohrávali mnohé výzvy. Aféra okolo špionážnych balónov vo februári ešte viac naštrbila vzťahy pričom sa k tomu pridali existujúce problémy, ako sú nároky Číny na Taiwan a Juhočínske more, ako aj zákazy vývozu vyspelých technológií, ktoré zaviedli USA. Vzniknuté narušenia diplomatických vzťahov podnietili sériu návštev vysokých predstaviteľov USA v Pekingu v priebehu roka, čo naznačuje spoločné úsilie o nápravu aktuálneho stavu. Toto diplomatické úsilie vyvrcholilo očakávaným samitom, ktorého cieľ bol jasný a to stabilizovať vzťahy a nájsť spoločnú reč uprostred množstva sporných otázok. Hoci stretnutie prinieslo niektoré pozitívne výsledky, ako napríklad dohodu o obnovení vojenskej komunikácie a spoluprácu v boji proti dovozu fentanylu do USA, podstatné sporné body zostali. Takzvané „čipové vojny“ a zložitá otázka Taiwanu boli veľkým problémom, ktorý podčiarkuje náročnosť pri hľadaní komplexných riešení.
Čínske štátne médiá vykreslili stretnutie pozitívne, pričom štátna televízia China Central Television venovala návšteve prezidenta Si v San Franciscu značný priestor. Sociálne médiá v Číne odrážali zmes nadšenia a opatrnosti, pričom používatelia vyjadrovali rôzne názory na historický význam stretnutia a jeho potenciálny vplyv na budúcnosť americko-čínskych vzťahov. Rozhodujúcu úlohu v dynamike samitu zohrávali hospodárske hľadiská. Prezident Biden aj prezident Si považovali toto stretnutie za príležitosť zabrániť tomu, aby ich konkurenčné hospodárske vzťahy prerástli do spornejšej konfrontácie. Napriek ubezpečeniam americkej ministerky financií Janet Yellenovej, že Bidenova administratíva nemá záujem o ekonomické oddelenie, dôveryhodnosť týchto tvrdení podkopalo zachovanie ciel predošlej administratívy. Pokles obchodných a investičných tokov USA s Čínou v porovnaní s ostatnými obchodnými partnermi podporil v Pekingu podozrenia o skutočných zámeroch Spojených štátov. Vítaným krokom bolo obnovenie dialógov medzi obomi armádami, ktoré však splnilo len minimálne očakávania. Záväzok obnoviť rozhovory o koordinácii obrannej politiky a vojenské námorné konzultačné stretnutia vyriešil bezprostredné obavy, avšak trvácnosť a účinnosť týchto kanálov zostáva neistá. História bilaterálneho vojenského dialógu medzi USA a Čínou naznačuje, že vzájomné kontakty v oblasti obrany sa často využívajú ako páka v reakcii na širšie politické ciele. Výzva teraz spočíva v tom, či tieto dialógy môžu skutočne zmierniť rastúce vojenské napätie, alebo či sú len symbolickými gestami v širšom kontexte strategickej súťaže. Samit zásadne nezmenil status quo pokiaľ ide o najspornejšiu otázku medzi USA a Čínou-Taiwan. Krehká rovnováha, ktorú obe krajiny udržiavali počas uplynulého polstoročia, kedy sa v otázke konečného vzťahu ostrova s Čínskou ľudovou republikou názorovo rozchádzali, zostáva nedotknutá. Napätie v súvislosti s Taiwanom bude pravdepodobne pretrvávať, keďže prezident Si považuje zjednotenie za kľúčové pre budúcnosť Číny. Na druhej strane USA považujú ochranu Taiwanu pred nátlakom za zásadný predpoklad svojho postavenia u regionálnych spojencov a širší medzinárodný poriadok.
Jedným z významných výsledkov samitu bola zhoda oboch lídrov na nesúhlase s hrozbou alebo použitím jadrových zbraní, najmä na Ukrajine. Biden aj Si Ťin-pching zopakovali, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť ani vyhrať. Spoločný postoj proti použitiu jadrových zbraní je vzhľadom na nedávne skryté jadrové hrozby Ruska voči Ukrajine pozitívnym vývojom. V čínskom prejave sa však prejavila váhavosť a chýbalo výslovné odsúdenie jadrových hrozieb. Napriek tomu rozhovory otvorili dvere diskusiám o kontrole jadrových zbraní. Pred samotným samitom došlo k prekvapivému vývoju, keďže sa predstavitelia Spojených štátov a Číny stretli vo Washingtone na rokovaniach o kontrole jadrových zbraní. Išlo o prvé takéto stretnutie po takmer desiatich rokoch, čo je výrazný odklon od dlhoročnej neochoty Číny zapojiť sa do takéhoto dialógu. Rozširovanie a modernizácia čínskych jadrových síl vyvoláva obavy a rozhovory poskytli záblesk nádeje na trvalé zlepšenie regulačných opatrení v tejto oblasti. Z prípadného zmiernenia jadrových trendov by mohlo profitovať medzinárodné spoločenstvo najmä v ázijsko-tichomorskom regióne.
Na samite sa dosiahol skromný výsledok aj v súvislosti s umelou inteligenciou a to dohodou o začatí oficiálnych diskusií medzi vládami o tejto technológii. Podrobnosti týchto diskusií neboli explicitne uvedené, čo ponecháva priestor na špekulácie o rozsahu a obsahu rozhovorov. Obaja lídri potvrdili potrebu riešiť riziká, ktoré predstavujú pokročilé systémy UI a zlepšiť bezpečnosť UI prostredníctvom obojstranných vládnych rozhovorov. Znamená to zásadný krok pri orientácii vo vyvíjajúcom sa prostredí riadenia umelej inteligencie, v ktorom sú USA a Čína na čele technologického pokroku.
Na záver možno konštatovať, že samit Biden – Si bol širokospektrálnym stretnutím, ktoré sa zaoberalo celým radom otázok ovplyvňujúcich zložitú sieť americko-čínskych vzťahov. Hoci stretnutie neznamenalo definitívny reset, ponúklo záblesky spolupráce uprostred hlboko zakorenenej konkurencie. Trajektóriu tohto kritického bilaterálneho vzťahu bude aj naďalej určovať jemný balans medzi vzájomnou hospodárskou závislosťou, vojenským napätím a diplomatickými zložitosťami. Keďže oba národy zápasia s domácimi výzvami a globálnou zodpovednosťou, cesta vpred zostáva neistá a vyžaduje si vyladené stratégie a diplomatickú obratnosť na zvládnutie zložitých problémov, ktoré sú na obzore.