V posledných týždňoch opäť narastá počet migrantov prichádzajúcich do členských krajín Európskej únie. Rastie predovšetkým frekventovanosť balkánskej migračnej trasy, pričom jedným z dôvodov je aj benevolentná vízová politika Srbska voči mnohým ázijským a africkým štátom.
Pred niekoľkými rokmi sa do Európskej únie pokúšali dostať tisíce migrantov balkánskou cestou pešo. Vtedy sa takmer výhradne jednalo najmä o Afgancov, Sýrčanov či Iračanov, ktorí s veľkým náskokom vedú rebríčky dodnes. Počas tohto roka z uvedených krajín prišlo približne 60 tisíc migrantov. V posledných týždňoch sa trendom v rámci migrácie stáva letecká doprava, čo otvára cestu ďalším národnostiam. Vďaka tomu, že Srbsko má bezvízový styk s EÚ a zároveň so štátmi ako sú Burundi, India, Tunisko či Kuba sa v správach o stave migrácie objavujú aj tieto národnosti. Zdrojom znepokojenia nie sú samotné čísla, ktoré sa v týchto chvíľach pohybujú v stovkách a nižších tisícoch, problémom môže byť veľký percentuálny nárast týchto čísel. Napríklad za minulý rok prišlo cez západný Balkán do EÚ 557 Indov, zatiaľ čo tento rok ich bolo 4469.
Annalena Baerbocková, nemecká ministerka zahraničných vecí varovala, že za týmto trendom môže stáť Moskva. Podľa Baerbockovej by mohlo ísť o ďalšiu snahu Kremľa o destabilizáciu európskych krajín. Srbské autority odmietajú tvrdenie, že by šlo o úmysel alebo že Belehrad napomáha ruskému režimu. Naopak, Srbsko zaviedlo opatrenia, ktoré majú zabrániť zneužívaniu bezvízového styku s niektorými krajinami. Jedná sa napríklad o povinnosť preukázať sa spiatočnou letenkou na presne stanovený dátum.
13. a 14. októbra sa v Luxemburgu konalo stretnutie ministrov vnútra členských štátov EÚ. Ministri okrem iného diskutovali o ochrane vonkajších hraníc Schengenského priestoru aj o zvýšenom tlaku na imigračné kapacity, čo pociťujú v posledných dňoch najmä Maďarsko, Rakúsko a Česká republika. Jedným z dôvodov, prečo sú kapacity niektorých štátov dosahujú svoje limity (aj bez prílivu cez balkánsku trasu) je veľký počet utečencov utekajúcich z Ukrajiny pred ruskou inváziou, ktorých tieto štáty prijali. Český minister vnútra Vít Rakušan zdôraznil, že ochrana vonkajšej hranice je kľúčová pre zvládnutie ilegálnej migrácie a ďalších výziev, ktorým blok čelí.
Viceprezident Európskej komisie, Margaritis Schinas, sa počas svojej návštevy štátov západného Balkánu stretol aj so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom a pokúšal sa ho presvedčiť, aby Srbsko urýchlene prijalo únijnú vízovú politiku – Belehrad sa zaviazal, že tak učiní do konca tohto roka.
Česká republika, ktorá v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie sa snaží situáciu riešiť a plánuje zatlačiť na Srbsko a Albánsko diplomatickou cestou. Ideálnym výstupom by bolo zjednotenie zoznamu štátov s bezvízovým stykom s tým, ktorý používa EÚ. Medzi ďalšími možnosťami je vyslanie Frontexu (európskej pobrežnú a pohraničnú stráž) na Balkán, a tiež vyvinutie tlaku na letecké spoločnosti. Pokiaľ by však všetko iné zlyhalo, českí predstavitelia pripúšťajú zrušenie bezvízového styku Srbska a Albánska s Európskou úniou. Toto opatrenie by malo výrazný vplyv na mnohých Srbov, ktorí pracujú v štátoch EÚ. Aj preto srbskí predstavitelia potvrdili, že spravia všetko, čo je v ich silách, aby zrušeniu bezvízového styku zabránili.
Foto kredit: Flicker.com