Nevojenská bezpečnosť Technológie a inovácie

Správa o stave EÚ načrtla budúcnosť energetickej politiky EÚ

Alžbeta Gavalcová

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave EÚ venovala veľkú pozornosť energetickým otázkam a načrtla niekoľko možných budúcich politík v oblasti energetickej bezpečnosti v rámci Únie. Kým predstavenie niektorých bolo, s ohľadom na aktuálne udalosti a vojnu na Ukrajine, očakávané, v správe vynikol najmä jeden trend energetickej politiky, ktorý sa do popredia dostal prvý raz, keďže doteraz bol považovaný za pomerne kontroverzný – dôraz na bezpečnosť EÚ v oblasti tzv. kritických nerastných surovín.

Podľa očakávaní sa značná časť správy týkala najmä znižovania závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, boja proti súčasnej energetickej kríze či investícií do obnoviteľných zdrojov energie v súlade s programom RePowerEU. Ten bol predstavený práve po ruskej invázii na Ukrajinu s cieľom v krátkom čase znížiť závislosť na ruskej rope, uhlí a plyne a urýchliť prechod na zelené zdroje energie. Prvé výsledky je možné pozorovať už dnes, keď sa podarilo znížiť závislosť EÚ na ruskom plyne zo 40% na začiatku vojny na 8% v roku 2022 z celkového importu.

Novinkou je najmä zvýšený dôraz na bezpečnosť EÚ v oblasti tzv. kritických nerastných surovín. Na zozname agendy EÚ to síce nie je úplne nová téma, keďže už v roku 2020 bola vytvorená Európska aliancia pre suroviny (ERMA) a Európska únia pravidelne publikuje zoznam kritických nerastných surovín, na ktorom je aktuálne 30 prvkov. Kríza a zjavné partnerstvo Číny a Ruska však dali tejto problematike nový impulz a EÚ teraz prichádza so Zákonom o kritických nerastných surovinách. Práve závislosť na čínskych dodávkach kritických surovín je markantná, keďže dosahuje až 98 % v prípade vzácnych zemín dôležitých pre výrobu batérií alebo panelov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Zákon by mohol viesť k odstráneniu právnych, finančných či technických prekážok, ktoré v tejto oblasti boli doteraz. Thierry Breton, komisár pre vnútorný trh, po prezentácii správy o stave Únie spomenul niektoré z problémov, ako je napríklad ustanovenie únijných environmentálnych štandardov. Po novom dostanú projekty zamerané na budovanie kapacít EÚ v rámci surovinového hodnotového reťazca štatút IPCEI – dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Tým môžu byť pritiahnuté dodatočné investície – v prvom rade najmä na prieskumné práce, ktoré sú najnákladnejšie. EÚ tak posilní spoluprácu v tejto oblasti s krajinami, ktoré majú buď zásoby týchto surovín, alebo zušľachťovacie kapacity, čo nemusí nevyhnutne znamenať len Čínu, ale aj Austráliu alebo USA, ktoré boli nazvané “podobne zmýšľajúcimi” partnermi. V posledných rokoch EÚ nadviazala na spoluprácu v tejto oblasti napríklad aj s Kanadou. Takisto by tento zákon mohol priniesť vyriešenie v súčasnosti dlhých povoľovacích procesov pre projekty, ktoré bránia väčším investíciám.

Takéto projekty však môžu v rámci samotnej EÚ narážať na veľkú prekážku v podobe odporu verejnosti a aktivistov, kvôli ich možným dopadom na životné prostredie. Preto by EÚ a najmä členské krajiny mali intenzívne pracovať na strategickej komunikácii o význame samostatnej energetickej bezpečnosti v oblasti nerastných surovín a pozrieť sa aj na možnosti budovania týchto kapacít priamo v EÚ, ak by spĺňali najvyššie environmentálne štandardy.

Ešte dôležitejšie ale bude uchopenie konca celého reťazca, predovšetkým recyklácie výrobkov z kritických materiálov. Kým spoločnosti už dnes vedia recyklovať kovy v batériách a zachovať aj ich účinnosť, medzery a nedostatky sú stále v oblasti politík týkajúcich sa opätovného využitia, ako je napríklad vyžadovanie recyklácie či vytvorenie finančných incentív pre podobné projekty. Implementácia Zákona o kritických nerastných surovinách má tak potenciál priniesť zásadné zmeny, ktoré následne umožnia rýchlejší prechod na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a priamo tým posilnia energetickú nezávislosť EÚ.

Foto kredit: European Parliament, Flickr