Za posledné štyri roky prešiel Sahel vlnou vojenských prevratov, pri ktorých armádni dôstojníci prebrali moc s prísľubmi obnovy bezpečnosti. Od malijského plukovníka Goitu cez burkinského kapitána Traorého až po nigerského generála Tiania – každý z nich vinil civilné vlády zo zlyhania pri riešení džihádistickej hrozby. Západné a OSN jednotky boli vyhnané, ruská Wagnerova skupina prišla na pomoc, no napriek všetkým opatreniam je bezpečnostná situácia horšia než predtým. Islamistické skupiny napojené na al-Káidu a Islamský štát operujúce v oblasti poukazujú svojou aktivitou na nedostatky júnt.
Vojenské junty sa dostali k moci pre nespokojnosť s neúspechmi civilných vlád a západných spojencov v boji proti islamistom. Najmä francúzska politika v Saheli vzbudzovala mimoriadny odpor miestnych. V roku 2021 sa uskutočnil malijský štátny prevrat, o rok neskôr nasledoval puč v Burkine Faso a napokon, v roku 2023 získala armáda moc i v Nigeri. Dôsledkom toho boli Francúzsko, Nemecko, USA či OSN prinútení stiahnuť všetky svoje vojská. V septembri 2024 opustili Niger poslední americkí vojaci, ponechávajúc tam vojenskú základňu v Agadezi za viac než 100 miliónov USD. Všetky tieto odchody vytvorili bezpečnostné vákuum, ktoré sa junty pokúsili vyplniť spoluprácou s ruskou Wagnerovou skupinou napojenou na Kremeľ.
Spolupráca sahelských vojenských režimov s Wagnerovcami je diametrálne odlišná oproti predošlej spolupráci civilných vlád s Parížom. Francúzi mali oveľa väčšie technické možnosti. Využívali ich však do veľkej miery vo svoj vlastný prospech bez ochoty výrazne riskovať životy svojich vojakov. Kládli zároveň veľký dôraz na ochranu životov civilistov. Naopak, ruskí žoldnieri sú pre miestne junty oveľa flexibilnejší spojenci, ochotní poskytnúť okamžitú podporu i za využitia brutálnych metód, ktoré vedú k dramaticky vysokému počtu civilných obetí.
JNIM (Nusrat al-Islam), napojený na al-Kádiu, a Islamský štát Sahel zneužívajú bezpečnostné vákuum v regióne, pričom obe skupiny kontrolujú najmä rurálne oblasti, kde ekonomicky i teritoriálne profitujú z absencie štátu a extrémnej chudoby. Medzi JNIM a IS Sahel panuje vzájomné napätie kvôli nezlučiteľnej snahe o kontrolu regiónu Liptako-Gourma – epicentra cezhraničného džihádizmu presahujúceho hranice Mali, Burkiny Faso a Nigeru a priľahlých oblastí. To ďalej prispieva ku komplexnosti celej situácie.
Konflikt vládnych síl a džihádistov v centrálnom Saheli má kritické dopady na životy civilistov. Podľa správy Human Rights Watch obe strany konfliktu rozsiahlo porušujú medzinárodné humanitárne právo. Kvôli bojom prišlo od januára 2024 o život vyše 2000 burkinských, asi 1500 malijských a 300 nigerských civilistov. Alarmujúce však je, že vládne vojská a ich spojenci mali v mene boja proti džihádizmu zabiť ešte viac civilistov, než samotní islamisti. Je taktiež možné, že skutočný rozsah násilia v Saheli je ešte vyšší, keďže miestne junty systematicky obmedzujú prístup miestnych i zahraničných médií k informáciám. Extrémne dopady tohto konfliktu na životy bežných ľudí spôsobujú masívne vysídľovanie. Viac než 110 000 ľudí odtiaľ utieklo do Pobrežia Slonoviny, Ghany, Toga a Beninu.
V snahe prehĺbiť vzájomnú spoluprácu vytvorili Mali, Burkina Faso a Niger 6. júla 2024 konfederáciu s názvom Aliancia štátov Sahelu (AES). Jej členov spája odpor voči Západu, spolupráca s Ruskom, regionálna a medzinárodná izolácia. V januári 2025 štáty AES definitívne opustia ECOWAS – hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov. Tento odchod môže negatívne ovplyvniť regionálnu ekonomiku, obmedziť voľný pohyb obyvateľstva a tovaru, a tým vytvoriť ďalšie bezpečnostné problémy. Posilní sa riziko pašeráctva, z čoho napokon budú profitovať ozbrojené skupiny, proti ktorým junty bojujú. Napríklad JNIM zarába rádovo milióny amerických dolárov z pašovania drog a migrantov. Mali, Burkina Faso a Niger sa rozhodli praktizovať „suverénnu politiku“ bez účasti západných armád. Chýba im však na to kapacita, ktorú zatiaľ nedokázalo spojenectvo s Ruskom vytvoriť. Výsledkom je, že zatiaľ čo v roku 2021 kontrolovali islamisti a rebeli približne 40 % územia Mali a Burkiny Faso, dnes je mimo kontroly vládnych síl viac než 60 % burkinského a 50 % malijského územia. Počet úmrtí v dôsledku konfliktu 11 200 je trojnásobný oproti roku 2021. Vojenské junty v spolupráci s Ruskom síce dosiahli určité symbolické víťazstvá, no za cenu vysokých civilných strát a s otáznym významom pre skutočnú stabilitu. Otázne je tiež, či je Moskva schopná stať sa dlhodobým partnerom AES, alebo ide skôr o zahranično-politickú stratégiu, z ktorej aktuálne profituje. Pre Európsku úniu naopak bude nestabilný Sahel predstavovať čoraz väčšiu bezpečnostnú hrozbu.