Po tom, ako Rusko vo februári minulého roka napadlo Ukrajinu, Európska únia zablokovala RT a Sputnik, dva hlavné kanály Kremľa, ktoré šíria propagandu a dezinformácie o vojne. O takmer šesť mesiacov neskôr počet stránok, ktoré šíria rovnaký obsah, prudko vzrástol, pretože Rusko našlo spôsoby, ako sa zákazu vyhnúť. Svoju prácu premenovali, aby ju zamaskovali. Niektoré propagandistické povinnosti presunuli na diplomatov. A väčšinu obsahu vystrihli a vložili na nové webové stránky, ktoré doteraz nemali žiadne zjavné väzby na Rusko. To ďalej ukazuje, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou má ďalší rovnako dôležitý front.
Niektoré z týchto stránok sa vydávajú za nezávislé think-tanky alebo spravodajské kanály. Približne polovica z nich je v anglickom jazyku, zatiaľ čo ostatné sú vo francúzštine, nemčine alebo taliančine. Mnohé z nich vznikli pomerne dávno a neboli zjavne napojené na ruskú vládu, po ruskom útoku na Ukrajinu ale odrazu začali papagájovať kremeľské tézy. Moskva tak veľmi pravdepodobne vytvára tzv. Spiace stránky. Sú to webové stránky vytvorené pre dezinformačnú kampaň, ktoré sú zväčša neaktívne, pomaly si budujú publikum prostredníctvom neškodných alebo nesúvisiacich príspevkov a potom v určenom čase prejdú na propagandu alebo dezinformácie.
Tvrdenia na týchto stránkach zahŕňajú obvinenia, že ukrajinská armáda zinscenovala niekoľko smrtiacich ruských útokov, aby si získala globálnu podporu, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstiera verejné vystúpenia alebo že ukrajinskí utečenci páchajú zločiny v Nemecku a Poľsku.
Limitovaný dopad na šírenie ruských dezinformácií majú aj kroky veľkých digitálnych spoločností. YouTube, TikTok a Meta, ktorá vlastní Facebook a Instagram, sa zaviazali odstrániť RT a Sputnik zo svojich platforiem v rámci Európskej únie. Výskumníci však zistili, že v niektorých prípadoch stačilo, aby Rusko zákaz obišlo, a to zverejnením z iného účtu v rámci týchto služieb.
Moskva však hľadá aj ďalšie cesty, ako obísť opatrenia EÚ. Príkladom think-tanku je ruský občan Alexandr Viktorovič Ionov, ktorý žije v Moskve a založil a vedie ruský „think-tank“ Antiglobalistické hnutie Ruska (AGMR), ktorý podporuje separatistické hnutia v Spojených štátoch a v roku 2015 dokonca zvolal konferenciu so separatistickými skupinami zo Spojených štátov, Európy a Ukrajiny. Ruská vláda financuje AGMR prostredníctvom grantov a Ionov je známym Putinovým podporovateľom – na stenách kancelárie AGMR sa nachádza ďakovný list od Putina za Ionovovu „prácu na upevňovaní priateľstva medzi ľuďmi“.
Rusko navyše preukázateľne financuje tiež amerických konšpirátorov. Podľa nových záznamov o registrácii na základe zákona o registrácii zahraničných agentov, ktoré boli predložené ministerstvu spravodlivosti, ruský mediálny orgán súhlasil, že zaplatí americkému konšpiračnému teoretikovi Benjaminovi Swannovi približne 6,8 milióna dolárov za produkciu propagandy Kremľa na témy, ako je vojna na Ukrajine a „kultúrne vojny“ v USA.
V registračnom vyhlásení z 5. augusta sa uvádza, že zmluva je „výlučne na účely vytvorenia videoobsahu pre televízne trhy v Indii, Číne a Južnej Amerike“ a „NIE je určená na distribúciu alebo šírenie NA území Spojených štátov“. Ruská propaganda sa však často rýchlo šíri online. Podľa agentúry Axios, ktorá o podaniach informovala ako prvá, sú tieto programy súčasťou prebiehajúceho „informačného boja“ Kremľa po globálnej reakcii na inváziu ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu.
Ďalším nástrojom, ktorý Rusko používa na šírenie dezinformácií, sú jeho diplomati, na ktorých presunuli niektoré propagandistické povinnosti. Ruské veľvyslanectvá a konzuláty po celom svete hojne využívajú Facebook, Twitter a iné platformy, aby odvrátili vinu za zverstvá a zároveň sa snažia podkopať medzinárodnú koalíciu podporujúcu Ukrajinu. Niektoré ruské veľvyslanectvá, ako napríklad to v Spojenom kráľovstve a Mexiku, sú obzvlášť aktívne a chrlia proruskú propagandu a šíria nepravdy, ktorých cieľom je podporiť inváziu.
Okrem vlastných diplomatov sa Moskva pri šírení dezinformačných naratívov aj na diplomatov a úradníkov v krajinách, ako je Bulharsko. Kremeľ platil bulharským novinárom, politickým analytikom a iným vplyvným občanom 2 000 eur mesačne za zverejňovanie proruského obsahu na internete. Informuje o tom AR s odvolaním sa na vysokopostaveného bulharského predstaviteľa. „Keď Bulharsko, Poľsko a ďalšie krajiny bývalej Varšavskej zmluvy podporili Ukrajinu na strane svojich spojencov z NATO, Rusko odpovedalo vlnou dezinformácií a propagandy,“ uvádza publikácia.
Rusko sa zjavne prispôsobuje opatreniam EÚ a hľadá nové cesty pre šírenie svojich naratívov. Je zrejmé, že boj neprebieha len na bojisku, ale aj na fronte sociálnych médií. Ruská aktivita v tejto oblasti sa po útoku na Ukrajinu výrazne zvýšila, a preto je mimoriadne dôležité, aby EÚ aktívne prispôsobovala svoje opatrenia tvárou v tvár ruským dezinformáciám a pokračovala vo vyhľadávaní účtov šíriacich proruskú propagandu, ako aj v zavádzaní nových a účinnejších opatrení.
Foto: The Presidential Press and Information Office