Moldavsko je dlhodobo v problematickej situácii. Malý štát ležiaci medzi Rumunskom a Ukrajinou má bezpečnostný problém s proruským separatistickým regiónom Podnestersko, kde je dlhodobo umiestnená ruská posádka o veľkosti približne 1,500 vojakov. V prvých týždňoch a mesiacoch po začiatku invázie na Ukrajinu navyše panovali obavy, že Moskva môže napadnúť juh Ukrajiny práve z Podnesterska. Hoci sa dnes táto možnosť už nejaví ako pravdepodobná, najnovšie informácie ukazujú, že Moskva sa svojho vplyvu v Moldavsku nechce vzdať a aktívne pracuje na podkopávaní prozápadne orientovanej moldavskej vlády.
Keď USA 28. októbra ohlásili USA ďalšiu vlnu sankcií na Rusko, na zozname sa ocitli aj viacerí moldavskí oligarchovia, vrátane Vladimira Pahotniuca a Ilana Shora, ktorí boli zapojení do zmiznutia miliardy dolárov z moldavského rozpočtu v období rokov 2012 až 2014. Podľa Spojených štátov je dôvodom na sankcionovanie moldavských politikov systémová korupcia a snaha ovplyvňovať voľby v krajine. Na Ilana Shora je v tejto chvíli upriamená väčšia pozornosť, najmä pre jeho údajnú súčinnosť s ruskými spravodajskými službami za účelom podkopania moldavskej snahy o europeizáciu. Toto vyplýva z dokumentov, ktoré získala ukrajinská rozviedka. Podľa dostupných informácií FSB vynaložila desiatky miliónov dolárov na vytvorenie siete politikov, ktorí majú za úlohy geopoliticky preorientovať Moldavsko naspäť na východ. Dokazuje to napríklad presun kontroly nad dvomi hlavnými proruskými televíznymi stanicami do rúk Shorovho blízkeho spolupracovníka alebo pomoc ruských politických stratégov Shorovej politickej strane. Samotný oligarcha obvinenia odmieta. Vyhlásil, že nikdy nedostal žiadnu podporu z Moskvy a že obvinenia proti nemu sú politicky vykonštruované.
Ďalšou významnou postavou, ktorá sa tiež dostala na najnovší sankčný zoznam, je ruský biznismen Igor Čajka. Oficiálnym zdôvodnením jeho sankcionovania je spolupráca s hovorcom Kremľa, Dmitrijom Peskovom za účelom odstavenia moldavskej prezidentky Sanduovej od moci. Peskov pre The Washington Post poprel, že by spolupracoval s Čajkom, alebo že by mal niečo spoločné s Moldavskom. Cez Čajkove firmy boli tiež prané peniaze, z ktorých boli financované proruské moldavské politické strany. Časť týchto peňazí bola vynaložená napríklad na ovplyvňovanie volieb či úplatky.
Kišinev aktuálne čelí rozsiahlym protivládnym protestom, za ktorými je tiež možné nájsť nepriamu stopu Kremľa. Reportéri nezávislých moldavských novín Ziarul de Gardă odhalili, že demonštranti ktorí pochodujú hlavným mestom a skandujú protivládne heslá sú často organizovane zvážaní z celej krajiny, a že organizátori za účasť na demonštráciách platia 400 lei (21 eur) na deň. Z organizácie protivládnych protestov je obvinený práve Ilan Shor, ktorý je v súčasnosti v exile v Izraeli. Nie všetci demonštranti sú však zaplatení. Protestov sa zúčastňujú aj ľudia, ktorí sú nespokojní s prudkým nárastom cien. Moldavská vláda sa obáva, že s príchodom zimy sa môžu dodávky plynu z Ruska úplne zastaviť a počet demonštrantov rapídne vzrásť, čo by mohlo potenciálne viesť k pádu vlády a návratu Moldavska do ruskej sféry vplyvu.
Práve energetika je dlhodobo najsilnejšou ruskou pákou na Kišinev. Moldavsko je z veľkej časti závislé od dodávok zemného plynu z Ruska a Moskva tento fakt patrične využíva na ovplyvnenie tamojšej domácej politickej situácie. Už na jeseň minulého roka Gazprom po vypršaní zmluvy s Kišinevom skokovo zdvihol cenu plynu, čo prinútilo moldavskú vládu vyhlásiť 30-dňový stav energetickej núdze. Sergiu Tofilat, bývalý prezidentský poradca pre energetiku vtedy povedal, že “Kremeľ chce potrestať občanov Moldavska za volenie proti proruskej strane.” Napriek tomu, že sa vláda pokúša o diverzifikáciu dovozu plynu, objem dovážaný najmä z Rumunska a Poľska nestačí na pokrytie dopytu. Ďalšou ranou pre jeden z najchudobnejších štátov Európy je nedávne opätovné zvýšenie ceny plynu a zníženie objemu dodávok zo strany Gazpromu o 40 percent.
Situácia Kišinevu v tejto “energetickej vojne” je o to horšia, že od Ruska do veľkej miery závisí aj v otázke elektrickej energie. Raketové údery na Ukrajinu zničili podstatnú časť tamojšej energetickej siete a prinútili Kyjev zastaviť vývoz elektrickej energie do zahraničia. Pre Moldavsko je podstatný fakt, že Ukrajina im dodávala až 30 percent všetkej elektrickej energie.
Ďalším problémom je už spomínané Podnestersko. Tam leží veľká elektráreň Cuciurgan, ktorá je ovládaná ruskou spoločnosťou Inter RAO JES, a ktorá vyrába 70 percent elektrickej energie pre celé Moldavsko. Zníženie objemu dodávok plynu pre Moldavsko znamená aj menej plynu pre Podnestersko, čo obmedzuje výkonnosť elektrárne, následkom je prehlbovanie energetickej krízy. Drobným pozitívom je fakt, že drobnú časť spotreby je možné pokryť dodávkami z Rumunska – v tejto chvíli to však nestačí.
Energetická kríza je ale len jedným z faktorov negatívne ovplyvňujúcich vnútropolitickú situáciu v Moldavsku. Pre ruskú inváziu na Ukrajinu sa rast moldavskej ekonomiky zastavil, moldavský leu kontinuálne slabne a očakáva sa, že inflácia počas tohto roka dosiahne 30 percent. Toto všetko posilňuje nespokojnosť Moldavcov so súčasnou vládou, bez ohľadu na ruské snahy o jej podkopanie.
Foto kredit: Stefan Wisselink, Flicker