Súčasná situácia na Ukrajine sa po začatí ruskej protipopulačnej kampane začína zhoršovať. Ukrajinský prezident Zelenskyj 20.10.2022 oznámil, že kvôli trom nefunkčným elektrárňam bude dochádzať k vypínaniu elektrického prúdu počas dňa a občania boli zároveň vyzvaní, aby elektrinou čo najviac šetrili. Niektoré oblasti Ukrajiny, predovšetkým Sumy, sú aktuálne prakticky bez dodávok elektrickej energie a vody. Rozhodnutie Moskvy spustiť masívne útoky voči civilnému obyvateľstvu a ukrajinskej infraštruktúre predstavuje zásadný zlom v doterajšom vedení vojny. Prečo Rusko pristúpilo k tomuto kroku, čo ním sleduje a aké sú jeho možné dôsledky?
Ruská motivácia
Ruské vojenské myslenie kladie tzv. „Strategickým vojenským operáciám zameraným na zničenie kriticky dôležitých cieľov“ (SODCIT) pomerne veľkú dôležitosť a chápe ich ako integrálnu, resp. „zloženú“ časť vojnového úsilia. Ako strategický cieľ definujú ruské vojenské dokumenty a odborná literatúra zväčša „cieľ , ktorého zničenie alebo pozastavenie funkčnosti by viedlo k strate kontroly nad ekonomikou“. Tento prístup vychádza už zo skorších diel Giulioua Douheta a Johna A.Wardena III a aj vlastnej ruskej reflexie koaličnej operácie Púštna Búrka voči Iraku z roku 1991, ktorá pomerne zásadne formovala ruské teoretické vojenské myslenie.
Strategické bombardovanie má za cieľ „obísť“ operačne-taktickú úroveň a pôsobiť na zdroje „národnej sily nepriateľa“ s cieľom dosiahnuť želaný nezávislý efekt. V súčasnej dobe môžeme povedať, že sa za kľúčový bod ekonomiky považuje do veľkej miery energetika a najmä elektrická výrobná a prenosová sústava. Jej poškodenie má potenciál značne ochromiť ekonomickú produktivitu a výkonnosť celej krajiny. Spojené štáty americké pri podobnej strategickej kampani počas operácie Púštna búrka zasiahli 723 „strategických cieľov“, z ktorých 28 sa týkalo irackej elektrickej siete. Podobná strategická bombardovacia kampaň prebiehala aj počas vojny v Juhoslávii a v Kosove.
Štandardne sa tento typ operácií spája predovšetkým s iniciačnou fázou vojny. Rusko sa však pôvodne zrejme chystalo využiť ukrajinskú infraštruktúru pre svoje potreby, keďže podľa všetkého pôvodne očakávalo len veľmi mierny ukrajinský odpor. S obsadením a využitím ukrajinskej energetickej infraštruktúry Moskva zrejme kalkulovala ešte aj počas tohto leta, pričom situáciu zmenili až výrazné ukrajinské vojenské úspechy a špecificky ofenzíva pri Charkove. Tie boli pravdepodobne tým faktorom, ktorý presvedčil ruské politické vedenie o spustení protipopulačnej kampane a voči ukrajinskej energetickej sústave. Spomeňme ešte, že v ruskom vojenskom konaní sa jedná o pomerne častú prax a podobné kampane sú známe z Čečenska a Sýrie.
Ciele kampane a jej očakávaný efekt
Rusko tým sleduje dva hlavné ciele. Prvým je ochromenie ukrajinskej infraštruktúry a ekonomiky natoľko, aby to zásadne ovplyvnilo vojnové úsilie. Druhým zastrašenie obyvateľstva, čo povedie k úpadku podpory vlády a zníženiu vojnového úsilia. Zároveň však z histórie vieme, že tento aspekt je väčšinou len veľmi ťažko dosiahnuteľný a to aj pri skutočne masívnom strategickom bombardovaní. Za zmienku stojí uviesť napríklad bombardovanie Spojeného kráľovstva Nemeckom počas operácie Steinbock (Baby Blitz), alebo spojenecké bombardovanie Nemecka (typicky operácia Gomora, alebo bombardovanie Drážďan). V tomto ohľade je teda možné predpokladať, že týmto spôsobom sa zámer zastrašiť ukrajinské civilné obyvateľstvo Rusku podarí realizovať len v zanedbateľnom rozsahu, prípadne vôbec. Civilisti si pravdepodobne dokážu osvojiť vnútený stav a vyrovnať sa s ním. Útoky na infraštruktúru však môžu zásadne ovplyvniť ukrajinskú ekonomickú situáciu a zdroje nevyhnutné pre vojnové úsilie.
Súbežne má ale ruská protipopulačná kampaň charakter horizontálnej a vertikálnej eskalácie. Horizontálna rovina – jedná sa o masívne nasadenie veľkého počtu zbraní pre tieto údery zahrňujúce raketové údery a údery za pomoci samovražedných dronov (loitering munition) v meradle, ktoré doteraz nebolo pozorované. Vertikálna rovina – kampaň bola použitá proti novej sade cieľov prakticky po celom území Ukrajiny. Vertikálna rovina má v tomto prípade dve podmnožiny, jedna z nich je geografická a druhá je práve súbor použitých cieľov, ktoré zasiahli aj centrá veľkých miest ako je Kyjev či Charkov.
Z hľadiska operačno-taktickej roviny kampane autori predpokladajú, že útoky proti infraštruktúre pravdepodobne povedú k nutnosti rozhodovať sa, či bude ukrajinská protivzdušná obrana (PVO) nasadená primárne v oblasti bojov, alebo pre ochranu infraštruktúry a obyvateľstva, cieľom je väčšia disperzia prostriedkov PVO a zníženie saturácie protivzdušnej obrany nad bojiskom, čo potenciálne môže dovoliť čiastočne viac otvoriť nebo pre ruské letectvo. Zároveň sa Ukrajine začínajú míňať prostriedky PVO, čo opäť môže poslúžiť pre zníženie saturácie PVO nad bojiskom.
Ruské prostriedky
Prostriedky použité pre tento účel sú v zásade z mora a zo vzduchu odpaľované strely s plochou dráhou letu ako je 3M-54 Kaliber, Kh-101 a Kh-555, balistické strely krátkeho (až stredného) dosahu ako je 9K720 Iskander a strely pôvodne určené pre komplexy protivzdušnej obrany s dodatočným módom pozemného útoku. V oblasti vyčkávajúcej munície (samovražedných dronov) sa jedná predovšetkým o iránsky typ HESA Shahed 136.
Podľa niektorých konzervatívnych odhadov Rusko dosiaľ minulo približne 40% striel s plochou dráhou letu a má teda k dispozícii ešte približne 700 týchto striel, ale z rakiet typu 9K720 Iskander mohlo zostať k dispozícii už len okolo 120 kusov. Rusko tiež veľmi pravdepodobne drží nešpecifikovaný počet týchto raketových systémov ako rezervu určenú pre prípadný konflikt s NATO. Znižovanie počtu balistických striel zrejme viedlo k nutnosti vyjednať kontrakt s Iránom na nákup veľkého počtu rakiet Zolfaghar a Fateh-110 s dosahom 700 a 300km.
Použitie striel pôvodne určených pre komplexy protivzdušnej obrany (predovšetkým S-300) ako sú strely rodiny 48N6 typ 48N6/48N6E s dostrelom 150km a 48N6D/48N6E2 s dostrelom 200km je dané predovšetkým modernizáciou ruských systémov protivzdušnej obrany a nahradzovaním komplexov S-300FM, S-300PM1 a S-300PM2 systémom S-400 (S-300PM3). K dispozícii tak zostalo (nešpecifikovane) veľké množstvo munície, ktorá je konvertovaná na možnosť pozemného útoku. Ruské systémy protivzdušnej obrany typu S-300 a Buk-3M disponujú dodatočnou možnosťou pozemného útoku, ale s neveľkou presnosťou. Podľa správ ukrajinských služieb dostali tieto strely satelitné navigačné jednotky, ktoré umožňujú korekcie dráhy letu, v terminálnej fáze je raketa pravdepodobne navádzaná poloaktívne radarom. Jedná sa o pomerne lacnú variantu, ktorá umožňuje zužitkovať takúto muníciu pre účely, na ktoré pôvodne nebola primárne určená, aj napriek tomu, že fragmentačná hlavica má pomerne malú hmotnosť (144kg).
Jednoznačne platí, že Rusko, hoci má problémy s klesajúcimi zásobami munície, má dostatočné schopnosti na pokračovanie tejto kampane a pravdepodobne v nej aj bude pokračovať, pričom toto musí byť zohľadňované aj pri nasledujúcej diskusii o vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine.
Foto credit: Canva.com
