Nová ruská jadrová doktrína znamená významný posun v prístupe krajiny k jadrovému odstrašovaniu a odráža širšiu stratégiu využívania jadrových hrozieb na zvládanie geopolitických výziev. V Putinovom vyhlásení z 25. septembra 2024, ktoré síce ešte nebolo formalizované do podoby oficiálneho dokumentu, sú načrtnuté kľúčové zmeny, ktoré výrazne menia parametre na základe ktorých by Rusko zvažovalo použitie jadrových zbraní. Tieto zmeny sú do veľkej miery formované prebiehajúcou vojnou na Ukrajine, rastúcou angažovanosťou západných krajín pri podpore vojenského úsilia Kyjeva a snahou o zmenu systému odstrašovania.
Jednou z najvýraznejších úprav je zahrnutie Bieloruska pod takzvaný ruský jadrový dáždnik. Hoci Bielorusko je už dlho strategickým partnerom prostredníctvom svojho členstva v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), upravená doktrína jasne uvádza, že akákoľvek agresia proti Bielorusku by sa považovala za útok na samotné Rusko. Toto formálne začlenenie odráža prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi oboma krajinami v rámci ktorej boli na bieloruskom území rozmiestnené ruské taktické jadrové zbrane. Tento krok nielenže posilňuje prepojenie medzi Ruskom a Bieloruskom, ale zároveň rozširuje ruské kapacity jadrového odstrašovania bližšie k hraniciam NATO, čím narastá miera rizika v prebiehajúcom konflikte s Ukrajinou.
Ďalším významným posunom je zmena znenia, ktorým sa ospravedlňuje použitie jadrových zbraní. Predchádzajúca ruská doktrína povoľovala jadrové údery, ak bola ohrozená samotná existencia štátu. V aktualizovanej verzii sa to nahrádza nejednoznačnejším a rozsiahlejším odôvodnením, v ktorom sa uvádza, že jadrové zbrane sa môžu použiť v reakcii na „kritické ohrozenie suverenity“. Takéto rozšírenie kritérií znižuje hranicu pre použitie jadrových zbraní, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že Rusko by sa mohlo uchýliť k jadrovým úderom za menej závažných podmienok než sa pôvodne predpokladalo. Zavedením takejto nejednoznačnosti Rusko vytvára strategickú neistotu pre svojich protivníkov a to najmä členov NATO podporujúcich Ukrajinu, čím sa snaží zabrániť ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu.
Za asi najznepokojujúcejší aspekt novelizovanej doktríny možno považovať jej výslovné zacielenie na štáty tretích strán, ktoré podporia konvenčné útoky na Rusko. Toto ustanovenie rozširuje definíciu útoku tak, aby zahŕňala aj nejadrové štáty, ktoré sú podporované jadrovými mocnosťami, ako sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. V kontexte Ukrajiny to znamená, že krajiny NATO poskytujúce vojenskú pomoc by sa mohli považovať za spoluvinníkov útoku na Rusko, aj keď sa priamo nezúčastňujú na bojoch. Tým pádom sa zvyšuje riziko pre Alianciu a zdôrazňuje sa zámer Moskvy odradiť západné krajiny od pokračovania v podpore obranného úsilia Ukrajiny.
Okrem týchto zmien sa v novej doktríne zavádza aj pojem „letecký útok“ ako argument oprávňujúci jadrovú odvetu. Táto skutočnosť je obzvlášť dôležitá vzhľadom na to, že v ukrajinskom konflikte sa do popredia dostal boj s využitím bezpilotných lietadiel, raketové útoky a použitie hypersonických zbraní. Rozšírením definície útoku o rôzne formy vzdušných a raketových hrozieb Rusko ďalej rozširuje okolnosti, za ktorých môže použiť jadrové zbrane. Tento posun je v súlade s nedávnym zameraním Ruska na boj proti vyspelým vojenským technológiám NATO a rastúcim kapacitami Ukrajiny.
Potenciál ruských jadrových hrozieb však nemá výlučne vojenský charakter. Ide aj o súčasť širšej stratégie nátlaku, ktorej cieľom je rozdeliť NATO a oslabiť podporu Západu pre Ukrajinu. Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko opakovane používalo jadrovú rétoriku na ovplyvnenie trajektórie vojny. V počiatočných fázach mohli tieto hrozby oddialiť vojenskú podporu zo Západu, ale postupom času nedokázali zabrániť tomu, aby NATO poskytovalo Ukrajine čoraz sofistikovanejšie zbrane. Napriek tomu sa zdá, že ruské vedenie verí, že zvýšenie nejednoznačnosti a rozsahu jadrových hrozieb by mohlo priniesť priaznivejšie výsledky zasievaním nezhôd v NATO, najmä pokiaľ ide o dodávky zbraní dlhého doletu.
Putinovo oznámenie prichádza v čase, keď sa v rámci NATO zintenzívňujú diskusie o rizikách eskalácie, najmä pokiaľ ide o možnosť, že Ukrajina podnikne údery dlhého dosahu na ruské územie. Spojené štáty a Spojené kráľovstvo už dokonca schválili použitie nimi dodaných zbraňových systémov pri takýchto útokoch. Z tohto dôvodu Moskva zrejme počíta s tým, že by názorová nejednotnosť v štruktúrach NATO, spolu s hrozbou jadrovej eskalácie mohla viesť nielen k zníženiu podpory, ale aj k obmedzeniam na použitie ďalekonosných zbraní proti cieľom hlboko v Rusku, čo by mohlo zároveň spomaliť dodávky kľúčových vojenských kapacít. Hoci NATO zostalo vo svojej podpore Ukrajine do veľkej miery jednotné, hrozba jadrovej eskalácie by mohla túto jednotu narušiť, najmä ak sa kľúčové európske krajiny budú váhavo zapájať do akcií, ktoré by mohli vyvolať jadrovú reakciu zo strany Ruska. Pre Moskvu je cieľ jasný- odradiť NATO od ďalšieho angažovania sa na Ukrajine a zároveň zachovať dostatočnú strategickú nejednoznačnosť.
Napriek zostrenej jadrovej rétorike je nepravdepodobné, že by Rusko v najbližšom čase pristúpilo k použitiu nukleárnych zbraní. Cieľom zníženia hranice pre použitie jadrových zbraní je predovšetkým vytvoriť psychologický tlak na NATO a Ukrajinu, a nie signalizovať okamžitý zámer nasadiť takéto zbrane.
Vzhľadom na tento vývoj je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvá, najmä Severoatlantická aliancia, zachovali jasný a konzistentný prístup k odstrašovaniu. Je potrebné zamedziť, aby nejednoznačnosť novej ruskej doktríny oslabila odhodlanie štátov NATO. Aliancia musí pokračovať v poskytovaní silnej podpory Ukrajine a zároveň dať jasne najavo, že akékoľvek použitie jadrových zbraní bude mať pre Rusko vážne a ďalekosiahle dôsledky. To zahŕňa nielen vojenskú odvetu, ale aj diplomatickú a hospodársku izoláciu v takom rozsahu, aký Rusko ešte nezažilo.
Okrem toho by sa malo vyvinúť úsilie o nadviazanie spolupráce s partnermi Ruska, najmä s Čínou a Indiou a povzbudiť ich, aby sa aktívnejšie podieľali na obmedzovaní jadrových ambícií Moskvy. Tieto krajiny, ktoré majú s Ruskom významné hospodárske a strategické väzby, sú v dobrej pozícii na vyvíjanie nátlaku na Moskvu, aby sa zapojila do dialógu o kontrole zbrojenia a zmiernila súčasné napätie. Ich zapojenie by mohlo byť rozhodujúce pri zabránení ďalšej normalizácie jadrových hrozieb a pri zabezpečení toho, aby globálna bezpečnosť nebola ohrozená čoraz agresívnejším postojom Moskvy.