Geopolitika Vojenstvo

Ruská diplomatická ofenzíva v Afrike. Lavrov ponúka zbrane a žoldnierov

Pavol Beblavý

Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Viktorovič Lavrov návštivíl Mali, Mauritániu a Sudán v rámci svojej druhej návštevy Afriky za posledný mesiac. Táto diplomatická cesta prichádza krátko po čerstvých ruských úspechoch na kontinente, vedených neslávne známymi žoldniermi skupiny Wagner. Intenzita Lavrovových návštev ukazuje, že Moskva má o Afriku veľký záujem a plánuje svoj vplyv v nej ďalej prehlbovať.

V boji o vplyv v Afrike dlho súperil Západ a Čína. Obidve strany používali ekonomické stimuly v podobe investícií a pôžičiek na získanie vplyvu na tomto kontinente. Ruská federácia po zavedení tvrdého sankčného režimu v roku 2014 nevedela v Afrike ekonomicky zaujať a obrátila sa preto na predávanie ešte lukratívnejších produktov: zbraní a žoldnierov. Svoj debut v subsaharskej Afrike zažilo Rusko v Stredoafrickej republike.

Stredoafrická republika (SAR) je od roku 2012 zmietaná krvavou občianskou vojnou. Na strane vlády stálo Francúzsko, ktoré avšak nebolo schopné zabrániť úpadku vládnej moci. Situácia sa dostala do bodu, kde hlavné mesto bolo obliehané povstalcami. Zúfalý prezident pozval do SAR wagnerovských žoldnierov a začal nakupovať od Ruska výzbroj. Wagnerovci začali v januári 2021 ofenzívu voči povstalcom, ktorí boli v kľúčových bitkách porazení a vláda získala kontrolu nad väčšinou krajiny a všetkými urbánnymi centrami. Za záchranu vlády si Wagnerovci vyžiadali kontrolu nad takmer všetkými diamantovými a zlatými ložiskami v krajine a získali pre Rusko monopol na import zbraní do SAR. S cieľom upevniť si dlhodobý vplyv, podnikli Wagnerovci na mieste aj ďalšie kroky: založili rádio stanicu, dezinformačné weby, natočili filmy a dokonca zorganizovali miestnu súťaž krásy. Rusko si tak postupne medzi africkými vládami vybudovalo silnú značku ako záchranca miestnych štátov.

Lavrovova návšteva Mali prichádza po tom, čo sa z krajiny po tlaku malijskej vlády ešte v minulom roku stiahla francúzska armáda a z Moskvy sa následne stal hlavný partner africkej krajiny. V Mali ležiacom v regióne Sahel prebieha od roku 2012 medzinárodné islamistické povstanie. Lokálnej vláde zo začiatku v bojoch pomáhalo Francúzsko ako bývalá miestna koloniálna veľmoc, ale s výnimkou krátkodobých úspechov nebolo povstanie potlačené. V roku 2021 sa tak v Mali odohral druhý vojenský puč v priebehu jedného roka. Nová vojenská junta stratila s Francúzskom trpezlivosť a pozvala do Mali ruských Wagnerovcov. Práve Wagnerovci boli schopní značne zlepšiť vojenskú situáciu v prospech vlády, avšak za cenu rozsiahleho násilia voči civilnému obyvateľstvu. Ruská Federácia dlhodobo dodáva do Mali vojenské stíhačky, helikoptéry a žoldnierov. Lavrovova návšteva Mali jasne signalizuje vôľu oboch strán prehlbovať ďalej vzájomné vzťahy, najmä v oblasti bezpečnosti. Výmenou za pomoc v boji proti povstalcom Rusko pravdepodobne získa koncesie na dolovanie zlata, ropy a uránu a tiež podporu Mali na pôde OSN.


Pomoc v boji proti povstalcom ponúkol Lavrov aj Mauritánii. Krajina čelí rovnakej hrozbe ako Mali, i keď k útokom tam nedošlo už od roku 2011. Mauritánia navyše susedí so Západnou Saharou, kde zase prebieha konflikt medzi Marokom a miestnym hnutím Polisario.

Okrem Mauritánie čelí islamistom aj ďalší sused Mali – Burkina Faso, pričom situácia tam bola v roku 2022 ešte vážnejšia. Neschopnosť vlády v boji proti islamistom, ktorí ovládali cca 40% krajiny spôsobila 2 vojenské prevraty v priebehu roku 2022. Nová vojenská vláda je značne pro-ruská a s negatívnym postojom proti Francúzsku. Najnovšie požiadala v januári 2023, aby sa všetky francúzske jednotky stiahli z Burkina Faso a údajne je v tajných rozhovoroch s Wagnerovcami o ich príchode do tejto krajiny.

V Sudáne, ďalšej zastávke na Lavrovovej africkej ceste, prebieha už približne 20 rokov občianska vojna a momentálne je štát ovládaný vojenskou juntou. Sudán je vystavený tvrdým ekonomickým sankciám OSN a má veľmi krehkú ekonomiku. Sudánska vláda je dávnym spojencom Ruskej federácie a dlhodobo využíva služby wagnerovských žoldnierov v boji proti povstalcom. Wagnerovci za odmenu získali kontrolu nad veľkým množstvom lukratívnych zlatých baní. Vojenská junta je úzko spätá s Moskvou aj kvôli tomu, že obidve krajiny sú ostrakizované medzinárodnou komunitou. Prehĺbenie vzájomných obchodných a vojenských vzťahov medzi Ruskom a Sudánom by mohlo viesť k uľahčeniu záťaže v podobe medzinárodnej izolácie.

Ruský vplyv v Afrike tak bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne naďalej rásť. Moskva je totiž schopná a ochotná predávať africkým vládam extrémne lukratívny produkt: efektívne násilie. Zároveň má vybudovanú veľmi silnú značku a Rusko je v Afrike populárne, keďže nemá imidž bývalého kolonizátora a zároveň sa prezentuje ako sila, ktorá je schopná a ochotná vplyvu bývalých koloniálnych mocností čeliť. Jediné, čo by vedelo Rusko v Afrike zastaviť je, ak by sa mu v tomto regióne postavila iná veľmoc. Tradičná mocnosť Francúzsko sa ale rýchlo z tohto kontinentu sťahuje. Čína, napriek tomu, že v nedávnej minulosti veľmi do Afriky investovala, momentálne zápasí so svojimi vlastnými problémami a nie je v stave značne rozširovať svoj vplyv v Afrike. USA sa aktuálne sústreďuje predovšetkým na Indo-Pacifik a napriek obmedzenému záujmu nemá dôvod hlboko sa ponoriť do Afriky. Rusko tak cíti príležitosť na to, aby v Afrike získalo nové bohatstvo, vplyv, hlasy v OSN, vojenské pozície a spojenectvá.

Foto kredit: Flickr.com/Mitya Aleshkovsky

Novinky