Významný posun v medzinárodných otázkach týkajúcich sa jadrového zbrojenia naznačili nedávne požiadavky Číny, aby Spojené štáty prijali politiku „nepoužívania jadrových zbraní ako prvý“ a aby prestali chrániť spojencov pred jadrovými hrozbami. Tieto požiadavky prichádzajú uprostred rastúceho napätia medzi oboma mocnosťami v súvislosti s Taiwanom a odrážajú širšie strategické ambície Číny.
Stratégia Číny v oblasti jadrového zbrojenia dlhodobo zdôrazňuje „politiku nepoužitia jadrových zbraní ako prvý“ a svoj arzenál stavia skôr do úlohy nástroja na odstrašenie než do role nástroja na útok. Táto politika je v kontraste s agresívnejším postojom iných jadrových mocností. Dodržiavanie zásady „nepoužiť prvý“ je základom jadrovej doktríny Číny, ktorej cieľom je znížiť globálne jadrové riziko a presadiť odzbrojovanie. Nedávny vývoj však zrejme naznačuje prechod k asertívnejšiemu jadrovému postoju.
Uverejnenie čínskych dokumentov, v ktorých sa zasadzuje o zmluvu o nepoužívaní spomínanej politiky medzi krajinami P5, zdôrazňuje jej odhodlanie uplatňovať ju na viditeľnej úrovni. Avšak rýchle rozširovanie kapacít svojho jadrového arzenálu, ktoré sa odhadujú na približne 500 jadrových hlavíc a odmietavý postoj zverejniť skutočnú veľkosť svojich zásob, vyvoláva otázky o jej dlhodobých zámeroch. Odhady Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) naznačujú výrazný nárast čínskeho jadrového potenciálu, pričom do roku 2030 sa predpokladá rozšírenie na približne 1 000 hlavíc.
Pozastavenie jadrových rokovaní medzi Čínou a USA predstavuje kritický bod v ich bilaterálnych vzťahoch. Toto rozhodnutie bolo priamou reakciou Číny na predaj zbraní z USA na Taiwan, čo Peking považuje za vážne ohrozenie svojej suverenity. USA na druhej strane obviňujú Čínu z rozširovania svojich jadrových kapacít bez toho, aby sa zapojila do diskusií o kontrole zbrojenia, čím podkopáva globálne úsilie o nešírenie jadrových zbraní.
Taiwan dlhodobo predstavuje dôležitý bod v americko-čínskych vzťahoch. Čína zvyšuje svoje vojenské kapacity vrátane jadrového potenciálu, čo je čiastočne spôsobené jej cieľom zjednotiť Taiwan s pevninou. Pokračujúci predaj zbraní zo strany USA na ostrov považuje Peking za provokáciu, ktorá zvyšuje napätie a teoreticky ospravedlňuje jeho jadrovú expanziu. Možnosť konvenčnej vojenskej porážky nad Taiwanom, ktorá by Čínu dotlačila k využitiu jadrových zbraní ďalej komplikuje vývoj strategickej situácie.
Okrem iného má modernizácia a rozširovanie jadrových zbraní Číny hlboké dôsledky aj pre globálnu bezpečnosť. Vývoj nových medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) vrátane DF-41, ktoré sú schopné zasiahnuť celé územie USA, znamená strategický posun smerom k posilneniu „kapacít druhého úderu“. Tento vývoj by mohol potenciálne rozpútať nové preteky v zbrojení, do ktorých by sa zapojili nielen USA, ale aj ďalšie štáty s jadrovými zbraňami ako napríklad Rusko.
Spojené štáty už podnikli kroky na zvýšenie transparentnosti svojho jadrového arzenálu a zverejnili odtajnené informácie s cieľom vybudovať dôveru a podporiť tak nešírenie jadrových zbraní. Naopak netransparentnosť Číny, pokiaľ ide o jej jadrový potenciál, podporuje nedôveru a špekulácie. Medzinárodné spoločenstvo vrátane USA vyzvalo Peking na väčšiu transparentnosť, aby sa zabezpečila strategická stabilita a predišlo sa nedorozumeniam, ktoré by mohli prerásť do konfliktu.
Čína v predloženom dokumente kritizovala dohody o zdieľaní jadrových zbraní s inými štátmi a to predovšetkým zo strany USA. Tieto dohody, ktoré zahŕňajú rozšírenie jadrovej ochrany na spojencov, Čína považuje za znižovanie motivácie nejadrových štátov usilovať sa o odzbrojenie. Výzva Pekingu na zrušenie týchto postupov zdôrazňuje jeho strategický cieľ oslabiť vplyv USA v regiónoch ako je Európa a Ázia.
Vzhľadom na súčasnú trajektóriu vývoja jadrového programu v Číne by sa v budúcnosti mohlo vyvinúť niekoľko scenárov. Jedným z možných scenárov sú obnovené preteky v zbrojení, pričom Čína, USA a potenciálne aj Rusko budú naďalej rozširovať a modernizovať svoj jadrový arzenál. To by mohlo viesť k zvýšenej globálnej nestabilite a zvýšenému riziku jadrového konfliktu. Prípadne by úspešné rokovania mohli viesť k vzájomným dohodám o politike nepoužívania jadrových zbraní a zníženiu počtu zbraní, čím by sa zvýšila globálna bezpečnosť a znížila hrozba jadrovej vojny.
Ďalší scenár zahŕňa eskaláciu regionálnych konfliktov najmä v súvislosti s Taiwanom a to do takej miery, že by sa zvažovalo použitie jadrových zbraní. To by predstavovalo značné nebezpečenstvo pre regionálny a globálny mier. Na zvládnutie týchto scenárov je nevyhnutný posilnený dialóg medzi Čínou a USA, ktorý by riešil vzájomné obavy a zabránil nesprávnemu vnímaniu. Mali by sa podporovať opatrenia zamerané na transparentnosť s cieľom budovať dôveru. K zmierneniu rizík môže prispieť aj posilnenie medzinárodných zmlúv, ako je napríklad aktuálna Zmluva o nešírení jadrových zbraní a rovnako aj snaha o uzavretie nových dohôd zameraných na politiku nešírenia ZHN a kontrolu zbrojenia. Na zvládnutie a zmiernenie konfliktov v kritických oblastiach, ako je spomínaný Taiwan, je nevyhnutné vytvoriť regionálne bezpečnostné mechanizmy, ktoré by zahŕňali Čínu, USA a ďalšie zainteresované strany.
Vývoj jadrových zbraní v Číne sa nachádza v kritickom bode, ktorý má významné dôsledky pre globálnu bezpečnosť. Vzájomné pôsobenie medzi jej strategickými cieľmi, regionálnymi ambíciami a medzinárodnými vzťahmi ovplyvní budúcnosť (ne)proliferácie jadrových zbraní. Hoci je cesta vpred plná výziev, proaktívne opatrenia zamerané na dialóg, transparentnosť a posilnenie medzinárodných rámcov môžu zmierniť riziká a podporiť stabilný a bezpečný svet.
Budúcnosť globálnej jadrovej bezpečnosti závisí od schopnosti hlavných mocností prekonať krátkodobé geopolitické súperenie a spolupracovať na dosiahnutí dlhodobej stability. Rastúci jadrový potenciál Číny musí byť vyvážený silným diplomatickým úsilím s cieľom zabezpečiť, aby pokrok vo vojenských technológiách nepredbehol rámce určené na ich kontrolu. Medzinárodné spoločenstvo musí uprednostniť angažovanosť pred izoláciou a spoluprácu pred súťažou, aby sa zabránilo katastrofickým pretekom v zbrojení. Účinná komunikácia, transparentnosť a dodržiavanie medzinárodných dohôd sú nevyhnutné na udržanie strategickej stability a zabránenie eskalácii jadrových hrozieb.