Opýtali sme sa analytikov Adapt Institute na názor, ako zmenil rok vojny tému alebo odbor, ktorému sa venujú primárne vo svojom výskume.
Ako zmenila vojna Európsku úniu?
Viliam Ostatník
PhD študent na Katedre politológie, Filozofickej fakulty UK v Bratislave, analytik Adapt Institute
Dalo by sa odpovedať širšie, z hľadiska zmien v medzinárodných vzťahoch a politike. To však robím (nie len ja) na viacerých iných miestach. Ak sa teda zasústredíme na EÚ, napriek všetkému si dovolím dať do popredia jej akcieschopnosť a jednotu. Asi málokto by rok dozadu predpokladal (pomerne) rýchle prijatie takého množstva sankcií – a najmä takého rozsahu. Tu sme v oblasti jednohlasnosti. To znamená, že všetky členské štáty na úrovni lídrov aj stálych predstaviteľov (spolu s Komisiou) sa museli dohodnúť na prijatí sankcií. Iste, bolo treba veľa rokovať, hľadať kompromis, zohľadniť rozdielne limity a technické možnosti, a predovšetkým nájsť politickú vôľu. No na konci dňa (presnejšie, roka) sme tu mali 9 masívnych sankčných balíčkov EÚ zameraných na Rusko. Podobný príbeh, v niečom ešte prekvapivejší, sa odohral v otázke European Peace Facility, čo je mimorozpočtový mechanizmus EÚ z ktorého sa preplácajú dodávky vojenského materiálu tretím krajinám (vrátane zbraní a tzv. smrteľnej techniky). Uvážme, že tento mechanizmus mal mať predpokladaný rozsah 5.69 mld EUR pre celé obdobie 2021-2027. Situácia vo februári 2023 je taká, že štáty schválili pomoc Ukrajine cez tento mechanizmus v objeme 3.6 mld EUR. To je masívny posun, veď tu hovoríme o dodávkach vojenského materiálu a zbraní. Tu treba zdôrazniť aj inštitucionálnu flexibilitu EÚ, keďže nástroj tzv. konštruktívneho zdržania sa pri hlasovaní povolil krajinám ako je Rakúsko sa zdržať, no zároveň neblokovať celú operáciu (Rakúšania prispievajú selektívne nesmrteľným materiálom).
Takže sankcie a EPF ilustrujú v podstate prekvapivú rozhodnosť, akcieschopnosť, jednotu a silu EÚ. Na tomto sa dá ďalej stavať. K ďalším krokom bude však potrebná čoraz viac najmä politická vôľa a odhodlanie. A k tomu aj rozvážna, realistická vízia, čo ďalej. EÚ čaká (zase raz) turbulentné obdobie a bude potrebovať sa zorientovať a adaptovať na meniace sa geopolitické a geoekonomické prostredie. Bude potrebovať nejak sa identifikovať, pretože už zjavne nejde len o mierový vnútroeurópsky ekonomický projekt. Bude treba si ujasniť, kto kde stojí a chce stáť do budúcna – to sa netýka len jednotlivcov, ale aj štátov. Je potrebná kvalitná analýza, z ktorej vyplynú jasné východiská ako aj základné ciele. Chceme EÚ konkurencieschopnú, silnú, bezpečnú, alebo chceme dobre znejúce, opakujúce sa PR cvičenia?
Ako sa vojna podpísala na našom vnímaní bezpečnosti?
Matej Kandrík
Výkonný riaditeľ Adapt Insitute
Posledné roky boli v centre odborných i politických debát najmä nevojenské aspekty bezpečnosti. Diskutovali sa hybridné hrozby, kybernetické útoky, dezinformácie, energetika či environmentálna bezpečnosť. Vojna túto problematiku posunula na druhú koľaj. Intenzívny a rozsiahly konvenčný konflikt v susedstve mnohých prekvapil a vrátil takzvanú tvrdú bezpečnosť do centra záujmu. To znamená novú pozornosť a dôraz na témy ako obranné plánovanie, doktríny a štruktúra ozbrojených síl, vyzbrojovanie či ďalšie oblasti úzko spojené s vojensko-obrannou problematikou. Nepríjemnou pravdou je, že v Európe, česť výnimkám, sme sa nepripravovali seriózne na možnosť veľkej konvenčnej vojny. Obávam sa ale, aby naša reakcia nebola takpovediac od steny k stene. Som presvedčený, že by debata nemala prebiehať v móde “buď – alebo“. Dobre nastavený bezpečnostný systém štátu musí ponúkať odpovede na vojenské i nevojenské hrozby. Slovensko potrebuje odborne kompetentnú a politicky otvorenú diskusiu o jeho reforme tak, aby predstavoval integrovaný, vnútorne vybalansovaný celok zodpovedajúci potrebám súčasného bezpečnostného prostredia. Súčasne musíme počítať s trendom rastúcich finančných, personálnych, kapacitných i technických nárokov. Toto by mala byť prvoradá domáca úloha štátu.
Ako ovplyvnil rok vojny dezinformačnú scénu na Slovensku?
Michaela Ružičková
PhD študentka na katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, zástupkyňa šéfrdaktora Infosecurity.sk, analytička Adapt Institute
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa mnohí dezinformační aktéri preorientovali z odborníkov na zdravotnícke témy a očkovanie na vojenských komentátorov. Klamú nás teda opäť tí istí ľudia a skupiny, mnohokrát s rovnakými záujmami ako pri šírení dezinformácií o COVID-19. Dezinformační aktéri systematicky a precízne zneužívajú dianie u nášho východného suseda pre vlastné ciele – od snahy naštrbiť dôveru verejnosti v politické elity a demokratické inštitúcie cez poskytovanie priestoru antisystémovým silám až po oslabovanie prozápadného zahraničnopolitického smerovania štátu a väzieb na našich partnerov. Aktéri s napojením na Ruskú federáciu ochotne preberajú prokremeľské naratívy pre zmienené ciele a v snahe znížiť solidaritu s Ukrajinou či podkopať mechanizmy podpory pre obete ruskej agresie. V slovenskom informačnom priestore sme detegovali veľké množstvo dezinformácií, konšpiračných naratívov, poloprávd aj manipulácií cielených na diskreditáciu ukrajinskej štátnosti a autonómie, očierňovanie jej politických predstaviteľov a zahraničných partnerov. Častým bolo tiež cynické zneužívanie ukrajinských utečencov alebo obetí na životoch pre vytváranie Kremľom žiadaného obrazu o konflikte. Akokoľvek šokujúcim sa spočiatku uplynulý rok zdal byť, týchto aktérov neochromil. Naopak, poskytol im priestor pre priživenie sa na ľudskom nešťastí a nové možnosti posilňovania proruského sentimentu naprieč slovenskou verejnosťou.
Foto kredit – úvodna foto: Derek French/Pexels