Rusko v Bezpečnostnej rade OSN vetovalo rezolúciu o zákaze zbrane hromadného ničenia (ZHN) vo vesmíre a to aj napriek výraznej podpore ostatných členských štátov. Cieľom tejto rezolúcie bolo riešiť rastúce obavy z potenciálnej militarizácie vesmíru- oblasti, ktorá bola doteraz bez otvorených vojenských konfliktov. Ruské rozhodnutie vetovať rezolúciu odráža hlboké geopolitické napätie a ilustruje problémy pri dosahovaní konsenzu v oblasti riadenia vesmírnej bezpečnosti za podmienok odlišných národných záujmov.
Právny rámec upravujúci militarizáciu vesmíru je zakotvený v Zmluve o kozmickom priestore z roku 1967. Táto zmluva zakazuje umiestňovanie jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme alebo na akékoľvek kozmické teleso. Napriek svojej prelomovej úlohe v oblasti riadenia vesmíru sa zmluva nezaoberá inými typmi zbraní alebo vojenských technológií, ktoré od jej vzniku prešli výrazným vývojom. Keďže štáty naďalej vyvíjajú a zavádzajú sofistikované satelitné a protisatelitné technológie, nedostatky tejto zmluvy sú čoraz zjavnejšie, čo vyvoláva potrebu rozšíriť právny rámec, ktorý by sa zaoberal novovzniknutými výzvami.
V reakcii na vývoj situácie v oblasti vesmírnych technológií a potenciálnych hrozieb Spojené štáty a Japonsko navrhli rezolúciu na rozšírenie rozsahu pôsobnosti Zmluvy o kozmickom priestore. Cieľom ich rezolúcie bolo rozšíriť právny rámec tak, aby zakazoval nielen jadrové zbrane ale všetky kategórie zbraní hromadného ničenia vo vesmíre. Tento návrh, ktorý získal podporu 63 krajín, mal za cieľ zabrániť rozvoju pretekov vo vesmírnom zbrojení. Napriek výraznej podpore však rezolúcia narazila na odpor kľúčových aktérov na svetovej scéne, konkrétne Ruska a Číny, ktoré návrh vnímali cez optiku svojich strategických záujmov a globálneho súperenia.
Rusko vetovalo rezolúciu na základe tvrdenia, že návrh bol motivovaný skôr politickými záujmami než skutočnými bezpečnostnými obavami. Ruskí predstavitelia kritizovali rezolúciu za jej úzke zameranie a nedostatočnú komplexnosť najmä čo sa týka zahrnutých druhov zbraní. Rusko spolu s Čínou navrhlo alternatívnu rezolúciu, v ktorej sa požaduje úplný zákaz všetkých vojenských zbraní vo vesmíre, čo sa považovalo za snahu vyvážiť vplyv Spojených štátov a ich spojencov pri určovaní agendy vesmírnej bezpečnosti. Tento protinávrh však nezískal potrebnú podporu, čo viedlo k patovej situácii v Bezpečnostnej rade.
Washington a Tokio vnímali potrebu rezolúcie z dôvodu pádnych obáv, že v Rusku pracujú na vývoji protisatelitných zbraní (ASAT), ktoré by mohli pôsobiť ako globálna hrozba. Podľa najnovších správ rozviedky nový typ vyvíjanej zbrane by mohol byť potenciálne vybavený jadrovými kapacitami a schopný pôsobenia z vesmíru. Tento pokrok naznačuje výrazný posun smerom k agresívnejším technológiám vedenia vojny v kozme, ktoré sú schopné zamerať a zničiť satelity kľúčové pre globálne komunikačné, navigačné a sledovacie systémy. Tajomná povaha ruskej vojenskej stratégie týkajúcej sa zariadení ASAT vyvoláva značné obavy o ich možnom nasadení a širšom zámere ich použitia.
Dôsledky ruského pokroku vo vývoji technológií ASAT sú ďalekosiahle, pretože tieto schopnosti by mohli narušiť alebo vyradiť z prevádzky kritickú satelitnú infraštruktúru, čo by ovplyvnilo všetko od civilnej komunikácie až po globálne bezpečnostné systémy. Navyše nasadenie takýchto zbraní by mohlo viesť k vytváraniu trosečných úlomkov na obežnej dráhe. Z dlhodobého hľadiska by úlomky predstavovali nebezpečenstvo pre všetky objekty vo vesmíre, pretože by zvyšovali riziko kolízií. Táto situácia podčiarkuje nutnosť komplexného medzinárodného dialógu a vytvorenia pevných právnych rámcov, ktoré by mohli regulovať militarizáciu vesmíru. Bez účinnej kontroly a regulačných dohôd by mohol prebiehajúci vývoj v oblasti tejto vojenskej technológie urýchliť preteky v zbrojení vo vesmírnom priestore, čím by sa vystupňovalo globálne napätie a narušila stabilita a bezpečnosť vesmírnych aktivít.
Je však dobré spomenúť, že rovnako aj Spojené štáty počas celej studenej vojny a aj v súčasnosti presadzujú politiku zameranú na dosiahnutie a udržanie dominantného postavenia vo vesmíre. Tieto politiky zahŕňajú významné iniciatívy, ako napríklad Iniciatívu strategickej obrany (SDI), známu ako Hviezdne vojny, ktorej cieľom bolo vyvinúť systém protiraketovej obrany schopný zachytiť a zničiť prichádzajúce rakety z vesmíru. Hoci ambiciózna SDI nikdy nenaplnila očakávaný potenciál, pripravila pôdu pre pokračujúce úsilie USA o ovládnutie vesmíru prostredníctvom pokročilých vojenských technológií. Počas Trumpovej administratívy bola v roku založená jednotka Space Force, ktorej pozornosť sa zameriavala na riešenie otázok vesmírneho konfliktu. Tento historický kontext je základom súčasných vesmírnych stratégií USA, ktoré sú často podnetom pre iné krajiny na vývoj svojich vlastných vesmírnych kapacít, čím v istej miere komplikuje medzinárodný dialóg o vesmírnej bezpečnosti.
Vo svetle aktuálnych okolností bola reakcia medzinárodného spoločenstva na toto veto zmesou istého sklamania ako aj dávky odhodlanosti do nasledujúcich rokovaní. Podporovatelia rezolúcie vrátane mnohých západných krajín a ich spojencov vyjadrili obavy z dôsledkov veta pre budúcnosť riadenia vesmíru. Neschopnosť prijať rezolúciu odráža nielen súčasné geopolitické rozpory, ale poukazuje aj na ťažkosti pri riadení spoločného globálneho vesmírneho bohatstva. Rozdielne reakcie zdôrazňujú potrebu odlišnejšieho prístupu k diplomacii a rokovaniam, ktorý by dokázal zohľadniť rôzne záujmy a bezpečnostné obavy všetkých krajín, ktoré využívajú vesmír. Je nevyhnutné prekonať rozdiely medzi krajinami využívajúcimi vesmír prostredníctvom zvýšeného diplomatického úsilia a vypracovania zmlúv, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy zbraní. Takéto opatrenia sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby vesmír zostal doménou bez konfliktov a prístupnou pre budúce generácie.
Foto kredit: by spirit111 from pixabay/Canva.com