Strategické myslenie Vojenstvo

Prebieha ruské vojenské cvičenie Vostok 2022. Zúčastňujú sa na ňom Čína aj India

Matúš Bučko

Vo štvrtok 1. septembra sa vo východnej časti Ruska začalo vojenské cvičenie Vostok 2022. Zúčastniť by sa ho malo približne 50 tisíc vojakov a päť tisíc kusov vojenskej techniky, z toho 140 lietadiel a 60 lodí. Trvať by malo týždeň, do 7. septembra. Cvičenie prebieha na rôznych miestach na Sibíri, v Ďalekovýchodnom federálnom okruhu a v Ochotskom a Japonskom mori. Prítomní majú byť vojaci zo štrnástich rôznych štátov z Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Od začiatku invázie na Ukrajinu sa Rusko snaží o užšiu spoluprácu práve s týmito svetadielmi, aby tak ukázalo, že vo svete má stále spojencov. Vostok 2022 má okrem iného vyslať jasný signál západným štátom.

Spolupráca Ruska s Čínou sa v posledných rokoch prehlbuje a nie je teda prekvapením, že sa Peking zúčastňuje spoločného vojenského cvičenia. Obe krajiny už za sebou majú niekoľko takýchto podujatí, jedno z nich sa konalo aj v tomto roku. Pokračujúca spolupráca na vojenských cvičeniach je podľa politického analytika Alexandra Gabueva signálom Pekingu pre západné mocnosti, že ak bude tlak na Čínu pokračovať tak jej neostane nič iné, než posilniť strategické partnerstvo s Ruskom. Podľa hovorcu čínskeho ministerstva obrany je cieľom čínskej prítomnosti na cvičení “prehĺbenie praktickej a priateľskej spolupráce, zvýšiť úroveň strategickej koordinácie a posilniť schopnosť vyrovnať sa s rôznymi bezpečnostnými hrozbami.” Čínski vojenskí experti tiež uviedli, že jedným z ďalších cieľov spoločného cvičenia je nácvik obrany pred hrozbou zo smeru Tichého oceánu. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa partnerstvo oboch štátov ešte prehĺbilo, keď Čína zvýšila odber ruskej ropy, plynu a uhlia a odmietla politicky odsúdiť ruský vpád. Krátko po začatí vojny sa dokonca objavili informácie, že čínsky prezident vedel o plánovanom útoku a požiadal svojho ruského náprotivka, aby počkal na koniec zimnej olympiády v Pekingu. Moskva a Peking v minulosti síce odmietli vytvorenie vojenskej aliancie, do budúcna ale nemožno túto možnosť úplne vylúčiť.

V “závese” Číny sa na manévroch ukážu aj mongolské sily. Krajina ležiaca medzi Čínou a Ruskom nemá z hľadiska zahraničnopolitickej orientácie veľmi na výber. Mongolsko je navyše od oboch veľkých susedov závislé aj ekonomicky.

Ďalším veľkým hráčom, ktorý sa zúčastní cvičenia je India. Biely dom vyjadril svoje znepokojenie ohľadom ktorejkoľvek krajiny cvičiacej s Ruskom počas prebiehajúcej brutálnej vojny na Ukrajine. Na toto vyjadrenie reagoval hovorca indického ministerstva zahraničných vecí Arindam Bagchi slovami “India sa pravidelne zúčastňuje multilaterálnych cvičení v Rusku spolu s mnohými ďalšími štátmi. India sa zúčastní len pozemných manévrov, nakoľko na cvičenie nevyslala svoje loďstvo z obavy pred zbytočnou eskaláciou napätia s Japonskom. Aj čo sa týka pozemnej časti, indická prítomnosť bude veľmi obmedzená; na cvičení sa má podieľať najviac 75 vojakov. India sa dlhodobo snaží o rovnováhu medzi spoluprácou s Ruskom a USA – odoberá síce z Ruska nerastné suroviny a zúčastní sa cvičenia Vostok 2022, no zároveň podnikla spoločné vojenské cvičenie s USA a posiela humanitárnu pomoc na Ukrajinu.

Bielorusko je figúrkou v prebiehajúcej invázii na Ukrajinu – z jeho územia boli v raných fázach odpaľované rakety a tiež odtiaľ postupovali ruskí vojaci, ktorých tam Moskva umiestnila z dôvodu údajného vojenského cvičenia. V predchádzajúcich mesiacoch sa po celom Bielorusku konali veľké manévre, ktoré boli niekoľkokrát predĺžené. Možno aj to je dôvodom, prečo Minsk posiela na cvičenie Vostok 2022 iba približne 250 vojakov mechanizovanej brigády.

Nie je prekvapením, že na cvičení sa zúčastní aj Tadžikistan, ktorý je spomedzi post-sovietskych republík zrejme najviac závislý na Moskve (s výnimkou Bieloruska). V krajine sa nachádza približne 7 tisíc ruských vojakov a Rusko poskytuje malej krajine bezpečnostnú a najmä ekonomickú pomoc. Na Tadžikistan silno dopadajú protiruské sankcie a nedá sa očakávať akýkoľvek iný postoj než otvorené priateľstvo voči Kremľu.

Okrem Číny, Indie, Bieloruska, Tadžikistanu a Mongolska sa na cvičení zúčastňujú aj vojaci či pozorovatelia z Alžírska, Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Laosu, Nikaraguy a Sýrie. Ide teda najmä o členské štáty Organizácie Dohody o spoločnej bezpečnosti (CSTO), Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) a iné, prorusky orientované krajiny.

Foto kredit: Wikipedia Commons