Potrubiami plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 otriasli v pondelok 26. septembra tri výbuchy. Plynovod Nord Stream 1 bol poškodený na dvoch miestach, zatiaľ čo jeho dvojča na jednom mieste. Poškodenie nastalo neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v hĺbke približne 60 až 70 metrov. Švédski experti zaznamenali v pondelok minimálne dva výbuchy, prvý z nich tesne po druhej hodine ráno a druhý okolo siedmej večer. Experti sa zhodujú, že nešlo o dielo prírody. Björn Lund, riaditeľ Švédskej národnej seizmickej siete (SNSN) sa vyjadril, že sa “bezpochyby jednalo o výbuch alebo explóziu.” Mike Fullwood, výskumník nezávislého Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá povedal, že “sabotáž je najviac pravdepodobnou príčinou úniku plynu.”
Aj politici majú v otázke príčiny jasno. Dánska predsedníčka vlády Mette Frederiksenová vyhlásila, že sa nejednalo o nehodu, zároveň však neoznačila žiadneho potenciálneho vinníka. Rovnako neurčito sa vyjadrujú aj ostatní politickí predstavitelia Dánska a Švédska. Poľský premiér Mateusz Morawiecki nazval túto udalosť “ďalšou fázou eskalácie situácie, ktorej čelíme na Ukrajine.” V podobnom duchu sa vyjadrujú aj predstavitelia Európskej únie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že udalosti treba vyšetriť. Obvinenia zo strany európskych lídrov označil za predvídateľné, hlúpe a absurdné. Na oplátku naznačil, že za sabotážou by mohli stáť Spojené štáty s odkazom na slová amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý vo februári povedal, že “Nord Stream 2 už nebude” ak Rusko zaútočí na Ukrajinu. Americkí predstavitelia toto obvinenie zavrhli a označili ho za nezmysel.
Okrem eskalácie napätia na medzinárodnej politickej scéne má poškodenie plynovodov aj environmentálne následky. Metán býva prezývaný aj “oxid uhličitý na steroidoch” – je približne 80-krát silnejší. Greenpeace upozornil, že únik metánu by mohol mať rovnaké následky ako únik 30 miliónov ton oxidu uhličitého, no nemecké ministerstvo ekológie tvrdí, že nejde o vážnu hrozbu pre podmorský život v postihnutej oblasti. Rovnako aj niektorí vedci hovoria, že hoci únik metánu bude mať negatívny dopad, nejedná sa o zásadnú ranu v boji proti klimatickej zmene.
Nórske ministerstvo ropy a energie už posilnilo ochranu ropných plošín. Pokiaľ sa preukáže, že za sabotážou plynovodu stojí Rusko, bude to fakticky otvorenie nového frontu vojny a európski predstavitelia budú nútení brániť svoje energetické sústavy. Spojené kráľovstvo dlhodobo upozorňuje, že Rusko je hrozbou pre bezpečnosť optických káblov vedúcich po morskom dne. Po pondelňajších udalostiach sa zdá, že britské obavy nemusia byť neopodstatnené. Simone Tagliapietra, popredný výskumník think-tanku Bruegel, ktorý sa zameriava na európsku energetickú a klimatickú stratégiu povedal, že je nutné zvýšiť úroveň ochrany kritickej energetickej infraštruktúry. Dodal tiež, že ak by došlo k poškodeniu novootvoreného plynovodu Baltic Pipe, ktorý spája Nórsko s Poľskom, alebo plynovodu spájajúceho Alžírsko so Španielskom, predstavovalo by to pre Európu zásadný problém.
Foto kredit: rawpixel.com / U.S. Army Corps of Engineers