Globálna Agenda

Pád prozápadnej vlády v Bulharsku nahráva Moskve 

Jaroslav Cabuk

Bulharský parlament minulý týždeň odhlasoval nedôveru vláde premiéra Petkova. K pádu vlády pro-Západnej vlády tak dochádza len 6 mesiacov po jej vymenovaní a tesne po tom, čo sa Petkov podujal stiahnuť bulharské veto pre začatie prístupových rokovaní o vstupe Severného Macedónska do EÚ. Politické zemetrasenie v Bulharsku však nielen veľmi pravdepodobne ukončilo nádeje na obnovenie procesu rozširovania EÚ smerom na Balkán, ale zároveň vzbudilo obavy, že nová vláda v Sofii môže zaujať pozitívnejší postoj k Moskve.

Pád len šesť-mesačnej vlády znamená, že Bulharsko možno bude čeliť už v poradí štvrtým parlamentným voľbám za posledné dva roky. V roku 2021 sa voľby odohrali v apríli, júli a novembri a v prípade, že sa Kirilovi Petkovi a jeho strane (Pokračujeme zmenu) nepodarí zložiť náhradnú vládu, budú sa konať aj tento rok. Podľa analytika Dobromira Žilkova sú predčasné voľby, vzhľadom na silnú polarizáciu politických síl v parlamente, vysoko pravdepodobné. 

Vláda premiéra Kirila Petkova sa výrazne oslabila po tom, čo koalíciu nedávno opustila strana Je taký národ. Jej líder, Slavi Trifonov, obvinil svojich bývalých kolegov zo zadlžovania krajiny a predovšetkým z ústupkov voči Severnému Macedónsku s ktorým má krajina komplikované politické a kultúrne vzťahy. Bulharsko dlhodobo vetovalo vstup Macedónska do Únie kvôli otázke macedónskej identity, ktorú Bulhari považujú za umelo vytvorenú Juhosláviou s cieľom obmedziť bulharský vplyv v regióne. Petkov ale nedávno presadil zmenu tohto postoja a bulharský parlament minulý piatok odhlasoval zrušenie veta.  

Vládna koalícia zložená zo štyroch strán zo širokého politického spektra (od liberálov až po konzervatívnych populistov) bola od počiatku odkázaná na voľnejšiu spoluprácu. Po odchode Trifonovej strany mohol Petkov rátať len so 114 poslancami v rámci 240-členného parlamentu. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala najsilnejšia opozičná strana Občania pre európsky rozvoj Bulharska bývalého premiéra Bojka Borisova – najsilnejšieho rivala Petkova a jeho strany. Za vyslovenie nedôvery napokon zahlasovalo 123 poslancov. 

Podľa Petkova je za pádom vlády korupcia a pro-ruský vplyv. Petkov a jeho strana zastávali silný pro-ukrajinský postoj. Petkov odvolal z funkcie ministra obrany Stefana Janeva (ktorý medzitým založil pro-ruskú stranu Bulharský vzostup) kvôli odmietnutiu nazvaniu ruskej invázie na Ukrajine vojnou, podporil protiruské sankcie Únie či súhlasil s opravovaním ukrajinskej ťažkej techniky v Bulharsku. Koniec Petkovovej vlády navyše otvára cestu pre nárast vplyvu proruských strán v krajine. V predčasných voľbách bude totiž bezpochyby významnú úlohu hrať otázka zrušenia veta pre Severné Macedónsko. Podľa prieskumu z roku 2017 členstvo Macedónska v Únii nepodporuje viac než polovica Bulharov a dá sa očakávať, že miestni pro-ruskí nacionalisti túto tému aktívne využijú vo voľbách. Hoci sa nedá očakávať, že dokážu vládnuť samostatne, môžu sa stať rozhodujúcou silou umožňujúcou zostavenie novej koaličnej vlády. Rôzni analytici sa ale domnievajú, že budúca vláda, v akomkoľvek zložení, v snahe stabilizovať politickú situáciu v krajine zaujme skôr neutrálny postoj – ako k Rusku tak aj k Severnému Macedónsku.

Prezident Rumen Radev môže dať opätovné povolenie zostaviť vládu Kirilovi Petkovi, ktorý už avizoval, že odmietne rokovať o zostavení vlády so stranami, ktoré sú súčasťou opozície. Ak neuspeje, vládu sa bude môcť pokúsiť zostaviť Bojko Borisov. V prípade opätovného neúspechu sa budú na prelome jesene a zimy tohto roku konať opätovné parlamentné voľby. 

Zatiaľ čo v roku 2021 bola hlavná príčina opakujúcich sa volieb neschopnosť zostaviť vládu, v terajšom prípade je príčinou rozpadu vlády vysoká polarizácia politických síl v krajine. Rozbušku v tomto prípade predstavoval postoj vlády k Moskve a predovšetkým otázka vstupu Severného Macedónska do EÚ. Spojenca v jeho postoji si Petkov nenašiel ani u prezidenta Radeva, ktorý v minulosti odsúdil posielanie zbraní na Ukrajinu. 

Foto kredit: EPA-EFE/VASSIL DONEV