Biely dom 12. októbra zverejnil Národnú bezpečnostnú stratégiu (NSS) USA na najbližšie roky. NSS bola zverejnená v polovici funkčného obdobia Bidenovej a Harrisovej vlády a odráža priority a stratégie administratívy. Všeobecnou charakteristikou NSS je, že nadväzuje na odkaz Trumanovej doktríny – zaväzuje sa podporovať demokracie proti autoritárskym hrozbám a autokraciám. Správa zdôrazňuje nové politické prostredie, v ktorom sa zintenzívnil a zrýchlil súboj medzi demokraciami a autoritárskymi štátmi, opätovne potvrdzuje vedúcu úlohu USA v tomto novom prostredí a pomenúva dve priame a bezprostredné hrozby – jednu pre slobodný a otvorený medzinárodný systém (Rusko) a druhú pre súčasný stav medzinárodného poriadku (Čína). Hoci je jasné, že Rusko a Čína sú dva bezpečnostné faktory, ktoré predstavujú hrozbu pre svetový poriadok, správa venuje Číne väčší dôraz ako Rusku.
Hoci Rusko predstavuje bezprostrednú hrozbu pre globálnu bezpečnosť a stabilitu, NSS neuznáva, že by bolo Rusko schopné formovať súčasný stav medzinárodného poriadku. Ako primárnu hrozbu označuje Čínu, ktorá je schopná zmeniť liberálny, demokratický a na pravidlách založený medzinárodný poriadok, pretože disponuje zdrojmi aj spektrom schopností (ekonomických, technologických, vojenských i diplomatických). Je dôležité spomenúť, že hoci Washington považuje Čínu za svojho jediného „dôstojného“ súpera, zároveň je s Pekingom ochotný spolupracovať. To je viditeľné najmä v súvislosti so spoluprácou pri riešení nadnárodných výziev a rizík vrátane zmeny klímy, budúcich pandémií, nešírenia jadrových zbraní, globálnej potravinovej krízy atď. Dôležitým faktorom bol aj spôsob, akým mala administratíva Biden-Harris pristupovať k otázke Taiwanu. USA sú naďalej odhodlané presadzovať svoju „politiku jednej Číny“ a udržiavať s Čínou pragmatické vzťahy a diplomatický dialóg.
Hoci sa USA v poslednom čase viac zameriavali na Čínu a jej prítomnosť v indopacifickom regióne, Rusko dokázalo vyvolať medzinárodný chaos a čiastočne zmeniť pozornosť USA. Tá sa odvrátila od tohto regiónu a upriamila sa na európsky kontinent. NSS opätovne potvrdzuje záujem USA na ochranu demokracie, medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a podpore mieru s cieľom zmierniť vplyv Ruska. V praxi to znamená podporu vojenskej infraštruktúry vrátane nasadenia výsadkového pešieho práporu do Lotyšska, umiestnenia systému protivzdušnej obrany Patriot na Slovensko a do Poľska, stíhačiek F-15 do Poľska a prvkov brigádneho bojového tímu Stryker do Rumunska, Bulharska a Maďarska na posilnenie obranných kapacít východného krídla NATO. Okrem toho sa USA zaviazali poskytnúť finančnú pomoc vo výške 2,2 miliardy EUR na posilnenie obranných kapacít a vojenskej interoperability týchto krajín.
Ak sa vrátime k Číne a jej zmienke v NSS, hrozba vychádzajúca z Pekingu síce nie je bezprostredná, ale postupne sa vyvíja a jej charakter je iný. To naznačuje, že Washington plánuje a pripravuje scenár pre Čínu v dlhodobom horizonte. Okrem toho je z NSS zrejmé, že kým povaha hrozby vychádzajúcej z Číny na jednej strane znepokojuje USA, na druhej strane tlačí Washington k tomu, aby si udržiaval Peking bližšie ako kedykoľvek predtým. Strategický koncept prijatý na samite NATO v Madride v roku 2022 tento argument ešte viac zdôrazňuje, keď sa pozrieme na spôsob, akým dokument opisuje Rusko a Čínu. V prípade Ruska sa používa veľmi tvrdý jazyk – predstavuje Rusko ako „najvýznamnejšiu a najpriamejšiu hrozbu pre bezpečnosť spojencov a pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore“, zatiaľ čo v prípade Číny sa používa miernejší jazyk – opisuje Čínu ako nátlakového aktéra, ktorého cieľom je zmeniť „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ v každej politickej doméne. Okrem toho sa v Strategickom koncepte, podobne ako aj v NSS, uplatňuje „frenemy“ prístup voči Číne (t.j. nepriateľ aj priateľ), keď sa uvádza: „zostávame otvorení konštruktívnej spolupráci s ČĽR“ – čo v prípade Ruska zjavne neplatí.
Foto credit: Flickr.com