Geopolitika Globálna Agenda

Navrhovaná zmena volebného zákona vyvolala v Bosne masové protesty

Matúš Bučko

Koncom júla vypukli v Bosne a Hercegovine masové protesty. Stalo sa tak po tom, čo sa na verejnosť dostala informácia, že Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu, Christian Schmidt sa chystá presadiť zásadné zmeny v oblasti volebného zákona. Podľa návrhu by sa mal zmeniť spôsob obsadzovania miest v oboch komorách parlamentu, spôsob voľby politického vedenia a Ústavného súdu a viacero menších zmien, ktoré majú priniesť väčšiu integritu volebného procesu.

Jednou z navrhovaných zmien je zavedenie pevných časových rámcov na prijatie alebo zamietnutie zákonov oboma komorami parlamentom. To by malo zabrániť obštrukciám pri schvaľovacom procese. Po novom by tak každá z komôr parlamentu mala 45 dní na to, aby návrh zákona prejednala a odhlasovala. V prípade, že by sa tak do 45 dní nestalo, bolo by o návrhu  povinne hlasované na ďalšej schôdzi.

Ďalšia navrhovaná zmena sa týka nominácie kandidátov na post prezidenta Federácie. Dnes je nutné, aby kandidáta nominovalo aspoň osem delegátov z každej etnickej skupiny zastúpenej v hornej komore parlamentu. Aby sa zabránilo naťahovaniu tohto procesu, v prípade ak sa do tridsiatich dní nenájde osem hlasov pre kandidáta, má sa kvórum znížiť na päť hlasov. Prezident, respektíve viceprezident Federácie by mal mať po novom pevne stanovenú lehotu na vymenovanie vlády. Fakt, že dnes na to nie je stanovený časový rámec je jednou z príčin období bezvládia.

Schmidt tiež plánuje sfunkčniť Ústavný súd, kde momentálne chýbajú štyria sudcovia, ktorých prezident Federácie odmieta vymenovať už päť rokov. V novom návrhu sa píše o tom, že má byť prezidentovi stanovená lehota na vymenovanie sudcov. Pokiaľ ju nedodrží, celá procedúra sa presunie do hornej komory parlamentu.

Poslednou veľkou zmenou je reforma distribúcie mandátov v hornej komore parlamentu. Dnes si každá etnická skupina volí delegátov v rámci kantónu, v ktorom žije bez ohľadu na to, aká veľká je tamojšia populácia. Toto sa však má zmeniť – po novom by si svojich delegátov mohli etnické skupiny v jednotlivých kantónoch voliť iba v prípade, ak sa k danej etnicite hlásia aspoň tri percentá obyvateľstva. Pokiaľ je podiel nižší, delegáta za danú etnickú skupinu bude voliť iný kantón s väčšou populáciou. Miestom, kde by sa táto zmena prejavila je napríklad Unsko-sanský kantón ležiaci na severozápade krajiny. 1,9% tamojšieho obyvateľstva sa hlási k chorvátskej národnosti. Týmto obyvateľom by tak po novom nebolo umožnené voliť svojho delegáta.

Prezident bosnianskeho advokátskeho centra, Ismail Ćidić povedal, že navrhované zmeny by boli “apartheidom pre bosnianskych Moslimov”, pretože tamojší Chorváti, ktorí sú v početnej menšine, by získali väčšiu volebnú silu a rozhodovali by tak o moslimskej väčšine. Podľa The Times of Israel budú zvýhodnené tri “ústavné” národnosti (Bosniaci, Chorváti a Srbi) na úkor ostatných približne sedemnástich menšín (napr. Rómovia alebo Židia), ktorí si nebudú môcť voliť zástupcov spomedzi svojej etnickej skupiny.

Viacerí experti upozorňujú, že zavedenie kvóra pre voľbu svojho zástupcu môže posilniť postavenie  najväčšej chorvátskej a srbskej strany (HDZ, respektíve SNSD). Obe strany pritom rétoricky vykazujú nechuť voči spoločnému štátu. Proti týmto zmenám sa postavili aj menšie politické strany, a to napriek všetkými entitami. Dalo by sa tak povedať, že Schmidtovi sa konečne podarilo zjednotiť rozdelené skupiny obyvateľov Bosny, hoci len v odpore voči navrhovaným zmenám.

Panujú tiež obavy z toho, že zmenami v tomto rozsahu môže medzinárodné spoločenstvo “nahnať” Bosnu a Hercegovinu do ruskej sféry vplyvu. Podľa prieskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) je 76% obyvateľov naklonených spolupráci s Európskou úniou, no v otázke mierenej na popularitu zahraničných lídrov videlo v priaznivom svetle 49% opýtaných amerického prezidenta Joea Bidena, zatiaľ čo Vladimir Putin bol najpopulárnejším politikom u 43% respondentov – čo poukazuje na fakt, že bosnianska spoločnosť nie je jednoznačne prozápadne orientovaná (najmä srbská populácia). Nakoľko nejde o prvý prípad, kedy rozhodnutie Vysokého predstaviteľa vyvolalo v krajine odpor, hrozí odklon od prozápadnej orientácie.

Foto kredit: Flickr

Novinky