Na najvyššom civilnom poste v NATO vždy sedí Európan. Najvyšším vojenským predstaviteľom je zasa vždy Američan. Na tejto nepísanej dohode funguje Severoatlantická aliancia a jej najvyššie štruktúry už od svojho vzniku v roku 1949. V roku 2024 sa okrem osláv 75. výročia založenia NATO a 20 rokov od vstupu siedmich nových krajín, vrátane Slovenskej republiky, uskutoční aj výber nového generálneho tajomníka Aliancie.
Súčasným generálnym tajomníkom NATO je od roku 2014 bývalý premiér Nórska, Jens Stoltenberg. Výkon jeho mandátu nemožno označiť za pokojný, nakoľko sa už od začiatku niesol v duchu ruskej anexie Krymu a pokračujúceho vývoja, ktoré vyústil inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. V čase začiatku invázie však už Stoltenberg nemal pôsobiť na čele NATO. Oficiálny mandát generálneho tajomníka totiž oficiálne trvá štyri roky. Pôsobenie Stoltenberga však bolo už niekoľkokrát predĺžené. Po desiatich rokoch si však členské krajiny budú vyberať, zdá sa, z dvoch oficiálnych kandidátov.
Dvaja kandidáti s odlišnými šancami – Mark Rutte vs Klaus Iohannis
Výberový proces nového generálneho tajomníka je založený na konsenze všetkých 32 členských krajín Aliancie. Na základe neformálnych konzultácií medzi štátmi sú vybraní možní kandidáti, z ktorých „za zatvorenými dverami“ vyberú toho najprijateľnejšieho pre všetkých. Post generálneho tajomníka doteraz vždy zastávali muži a aj z toho dôvodu sa v minulom roku spomínala možnosť obsadiť do top pozície ženu.
Podľa medializovaných informácií však najvyšším civilným zástupcom zostane muž. Horúcimi kandidátmi sú konkrétne dvaja muži – súčasní premiér Holandska Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis.
Mark Rutte, skúsený politik s viac než desaťročnou skúsenosťou z najvyššej exekutívnej funkcie v Holandsku je v súčasnosti najpravdepodobnejším kandidátom na generálneho tajomníka NATO. Jeho výhodou je pragmatizmus, ktorý je potrebný na výkon premiérskej funkcie v Holandsku, ale aj rešpektovaná pozícia a schopnosť vychádzať s politikmi takého ega, ktoré mal napríklad Donald Trump počas jeho pôsobenia v Bielom dome. Rutteho v súčasnosti podporujú dve tretiny všetkých krajín NATO vrátane tzv. „veľkého kvarteta“ – Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Kandidatúru končiaceho holandského premiéra nedávno podporila aj Kaja Kallas, estónska premiérka, ktorej meno sa tiež objavovalo v súvislosti s postom top postom v NATO.
Druhým ašpirantom na najvyššiu civilnú pozíciu v Aliancii je súčasný prezident Rumunska, Klaus Iohannis. Ten svoj zámer kandidovať oznámil v marci 2024. Jeho kandidatúra je vnímaná najmä z pohľadu geografickej príslušnosti – generálnym tajomníkom ešte nikdy nebol politik zo strednej alebo východnej Európy. Iohannis túto skutočnosť spomenul aj v oznámení kandidatúry spolu s jeho silnou podporou napadnutej Ukrajiny. Takisto sa zasadzuje o zmenu v rámci NATO, ktoré sa vraj potrebuje adaptovať na meniaci sa geopolitický kontext, čoho môže byť on sám nositeľom. Okrem samotného Rumunska je však otázne, ktoré krajiny by podporili Iohannisovu kandidatúru.
Ako už bolo spomenuté, dve tretiny krajín NATO v súčasnosti podporujú Rutteho. Proti jeho kandidatúre sa zatiaľ postavilo Maďarsko. Tomu nie je po vôli kandidát, ktorý v minulosti kritizoval stav právneho štátu a práv LGBT+ komunity v Maďarsku. Rutte bude musieť tiež presvedčiť Turecko, ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan sa však už s kandidátom stretol a je pravdepodobné, že vyjednávania dospejú k pozitívnemu výsledku pre Holanďana. Rumunsko zatiaľ logicky podporuje Iohannisa a Slovensko sa zatiaľ oficiálne nevyjadrilo. Vyjadrenie sa však očakáva zrejme po prezidentských voľbách.
Neformálnych kritérií je viacero
Konečné rozhodnutie o tom, kto sa stane generálnym tajomníkom NATO na ďalšie štyri roky chcú zástupcovia krajín oznámiť pred konaním volieb do Európskeho parlamentu (EP). Tie sa uskutočnia od 6. do 9. júna 2024. Možná súvislosť s voľbami do EP je v tom, že tieto voľby približne určia aj budúce obsadenie top postov v inštitúciách Európskej únie (EÚ) – Európskej rady, Európskej komisie či Vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Mená kandidátov a kandidátok na tieto pozície sa budú odvíjať od výsledkov volieb, pričom rolu zohrá politická príslušnosť, ale aj pohlavie či geografická vyváženosť. No a v NATO sa chcú vyhnúť možnej kolízii tak, aby neboli potenciálni kandidáti na generálneho tajomníka ovplyvnení rokovaniami v rámci EÚ.
Ďalšími neoficiálnymi kritériami, ktoré sa pri výbere spomínajú je už spomenutý geografický balans, pohlavie, ale aj to, či krajina, z ktorej kandidát pochádza spĺňa dohodnutý príspevok na obranu vo výške 2% HDP rozpočtu. Práve posledné kritérium hrá v neprospech Marka Rutteho. Holandsko sa ani raz počas jeho vlády nepriblížilo k uvedenej hranici, najbližšie k tomu malo v roku 2023 s 1,7% HDP na obranu. Naopak, Rumunsko je na tom v tomto ohľade oveľa lepšie. Pravidlo, na ktorom sa dohodli predstavitelia krajín NATO v roku 2014 splnilo v 2020 a rok 2023 zakončilo s príspevkom 2,44% HDP na obranu. Už spomenutý argument geografickej vyváženosti takisto hrá v prospech Iohannisa, no aj tak je Rutte najhorúcejším kandidátom.
Kocky sú hodené a meno, na ktorom sa zhodnú všetky krajiny Aliancie sa dozvieme už čoskoro. Ostatne, pri výberovom procese, ktorý je založený na neoficiálnych rokovaniach za zatvorenými dverami nie je nezvyčajné ani to, že sa na poslednú chvíľu „vytiahne z klobúka“ meno neočakávaného kandidáta. Či už to bude Mark Rutte, Klaus Iohannis alebo niekto iný, dôležité bude, aby dokázal pokračovať v kurze nastavenom Jensom Stoltenbergom. To znamená podporu Ukrajine v medziach, ktoré si Aliancia môže dovoliť bez priameho zapojenia do konfliktu. Na druhej strane aj adekvátne, ale nie prehnané reakcie na ruské provokácie, napríklad v súvislosti so vstupom ruských stíhačiek do vzdušného priestoru NATO krajín. V osobe generálneho tajomníka, respektíve tajomníčky sa musia skĺbiť aj vyjednávacie kvality s vysokou mierou kredibility a rešpektu medzi členskými krajinami. To je dôležité aj v prípade možného znovuzvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA, ktorý môže priniesť prežitiu Aliancie výrazné problémy.