Technológie a inovácie Vojenstvo

Modernizácia armád východného krídla NATO ako dôsledok vojny na Ukrajine

Jaroslav Cabuk

Ruská agresia voči Ukrajine viedla k výraznému posilneniu obranyschopnosti krajín východného krídla NATO. Okrem navýšenia počtu aliančných jednotiek v regióne sa konflikt stal tiež silným impulzom k modernizácii a rozvoju ozbrojených síl členských štátov Aliancie v strednej a východnej Európe. Kým niektoré z krajín posilňovali schopnosti svojich ozbrojených síl dlhodobo (Poľsko a Maďarsko), iné (Pobaltie) boli nútené začať úplne nové a  zrýchlené procesy modernizácie. Pôvod novoobstaranej výzbroje a výstroje jasne naznačil, ktorých zbrojných gigantov v NATO vnímajú členské štáty východného krídla ako svojich strategických spojencov. 

Pobaltské štáty patria medzi najzraniteľnejších členov Aliancie – vzhľadom na ich veľkosť aj geografickú lokáciu. O novú nemeckú techniku (120 kusov kolesového bojového vozidla Boxer)preto požiadala Litva, neskôr aj Lotyšsko. K fínsko-lotyšskému spoločnému projektu obrneného vozidla CAVS na platforme vozidla Patria 6×6 sa má po novom zase pripojiť aj Estónsko a Švédsko.  O novú techniku požiadalo aj Estónsko – v tomto prípade však o nórske protilietadlové systémy NASAMS. Dá sa očakávať, že technologická vojenská spolupráca medzi Pobaltím a krajinami Škandinávie sa ešte prehĺbi po vstupe Švédska a Fínska do NATO.   Všetky tri pobaltské krajiny medzitým  zdvihli svoje rozpočty na obranu, ktoré tak budú prevyšovať 2% z celkového HDP požadovaných v rámci NATO(plánovaných 2,52% v prípade Litvy a 2,5% v prípade Lotyšska a Estónska). 

Krajiny V4 začali rozvíjať svoje modernizačné programy ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Česko sa zbavilo svojich tankov T-72M (pričom Armáde Českej republiky vo výzbroji ešte zostávajú modernizované tanky T-72M4CZ). Podľa zatiaľ dostupných informácií tak Česko plánuje obstarať 50 nových tankov Leopard 2A7+ a menší počet starších tankov Leopard 2A4, ktoré budú slúžiť primárne na výcvik. Narozdiel od Slovenskej republiky však Česko pozastavilo obstarávania nových bojových pásových vozidiel, pričom Bratislava len prednedávnom úspešne dokončila dlhodobo plánované obstarávanie kolesových bojových vozidiel, v ktorom ako víťaz skončila fínska Patria 8×8 AMVXP. Zatiaľ čo modernizácia tankového vojska v prípade Českej republiky je priamym dôsledkom konfliktu, slovenská modernizácia obrnených vozidiel je plánované už niekoľko rokov. Obe krajiny taktiež aktívne hľadajú možnosti rozšírenia lietadlového parku o bojové bezpilotné lietadlá, ktoré obe armády vo výzbroji zatiaľ nemali – pričom niet pochybností, že záujem o bezpilotné bojové prostriedky zvýšila aj ukážka sily ich použitia práve na Ukrajine. 


Maďarsko taktiež začalo rozsiahlu modernizáciu svojich ozbrojených síl ešte pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. V rámci programu Zrínyi 26 krajina prakticky obmeňuje techniku celej svojej armády – od ťažkých vozidiel (objednanie tankov Leopard 2 či lokálna výroba pásových vozidiel Lynx), cez delostrelectvo (obstaranie nemeckých Panzerhaubitze 2000 či plánované možné obstaranie najnovších nemeckých 155mm systémov na podvozku HX3) po nákup nových strojov pre stíhacie letectvo, ktorého víťaz nie je ešte známy. Zaujímavosťou je taktiež objednávka najnovšej verzie československého cvičného lietadla L-39NG. Nový minister obrany Maďarska, Kristóf Szalay-Bobrovniczky, k samotnému Aeru blízke obchodné vzťahy.

Odlišného dodávateľa zbraní však má Poľsko, ktoré zvolilo ako svojho hlavného dodávateľa zámorské Spojené štáty – narozdiel od zvyšných vyššie menovaných krajín, ktoré stavujú na európske zbrojné podniky. Poľsko verejnosť najviac prekvapilo oznámením o plánovaní zaobstarania až 500 kusov raketového systému HIMARS. Daný počet tak prevyšuje doposiaľ všetky vozidlá tohto typu, zavedených do výzbroje viacerých štátov sveta (vrátane armády Spojených štátov). Poľsko by sa tak stalo druhou krajinou bloku V4 (po Slovensku, ktoré má vo výzbroji raketomety RM-70 Modular), ktoré by malo vo výzbroji raketové systémy v rámci delostreleckého vojska. Varšava v rámci druhého kroku modernizačného programu WISLA, zameraného na protilietadlovú obranu, nakúpi ďalších 6 systémov Patriot. Modernizačný program však odštartoval už v roku 2018 – teda 4 roky pred začatím invázie. Existuje taktiež možnosť, že Spojené štáty urýchlia dodávky tankov Abrams, ktorých Poľsko objednalo až 250 kusov. Zrýchlenie dodávok pomocou programu Lend-Lease je spojené hlavné s nutnosťou obstarania náhrady za tanky T-72, ktoré Varšava darovala Ukrajine. 

Nie všetky krajiny však na konflikt na Ukrajine zareagovali zvyšovaním vojenských výdakov, resp. zahájením nových modernizačných programov. Výrazne pozadu ostáva Rumunsko a Bulharsko. Vojenský konflikt v ich blízkosti výrazne neprinútil krajiny zvýšiť, resp. modernizovať svoje ozbrojené sily. Bulharsko (resp. minister obrany Dragomir Zakov) však oznámilo  modernizáciu svojej armády (bez bližšej špecifikácie), zatiaľ čo Rumunsko pokračuje v modernizácii stíhacieho letectva. 

V prípade niektorých krajín (Poľsko a Česko) môžeme hovoriť o zrýchlenej kúpe a obmene techniky kvôli darovaniu dovtedy používanej techniky na Ukrajinu. Povedľa spomínaného darovania tankov T-72 oboma krajinami, ktoré budú v prípade Česka zrejme nahradené nemeckými tankami Leopard a v prípade Poľska rýchlejším dodaním amerických M1 Abrams, dodala Praha Kyjevu aj bojové vozidlá pechoty, pričom sa hovorí aj o dodaní bojových vrtuľníkov Mi-24. Nákup ich náhrady – AH-1 Cobra, Praha plánuje už dlhšiu dobu. Slovensko dodalo strategický protivzdušný systém S-300, za ktorý sa ako dočasná náhrada stali aliančné systémy Patriot, dislokované na území Slovenska. Len v nedávnej dobe Slovensko aj Ukrajina potvrdili nákup 8 kusov samohybnej húfnice Zuzana 2, vyrábanej práve na Slovensku. Vyslanie rôznych typov zbraní a munície povedľa vyššie menovaných krajín potvrdili aj pobaltské krajiny a Rumunsko – naopak, Bulharsko oznámilo ochotu opravovať ukrajinskú ťažkú techniku, zatiaľ čo Maďarsko sa v situácii drží bokom. V prípade Maďarska tak môžeme hovoriť o tom, že rozvoj síl a nákup či predaj techniky vojna na Ukrajine neovplyvnila takmer vôbec. 

Konflikt na Ukrajine prinútil Pobaltské štáty a Poľsko investovať vyššie prostriedky do modernizácie svojich ozbrojených síl. V prípade štátov V4, hlavne v prípade Maďarska, však môžeme hovoriť už o existujúcom dlhodobom rozvoji ozbrojených síl, ktorý započal ešte pred vypuknutím konfliktu. V prípade Rumunska a Bulharska vojna na Ukrajine výrazne nezmenila rozvoj tamojších ozbrojených síl. Zatiaľ čo väčšina členských štátov Aliancie z východného krídla si volí možnosť obstarávania európskych typov techniky, Poľsko si zvolilo cestu nákupu zväčša tej americkej. To zrejme súvisí s výrazne silnejším proti-ruským postojom Poľska, ktorý v takej miere nezdieľa hlavný európsky zbrojný gigant – Nemecko, ktorý je zase hlavným dodávateľom zbraní pre Maďarsko. Možný vstup Fínska a Švédska do NATO otvorí obom krajinám lepší prístup na aliančný trh – ako sme toho svedkami v prípade Lotyšska či Slovenska.