Anthony John Blinken pristál 28. februára v Astane, hlavnom meste Kazachstanu, kde sa stretol s kazašskými predstaviteľmi. Zároveň sa zúčastnil na stretnutí formátu C5+1, kde participujú každoročne ministri zahraničných vecí Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu a USA. Témou rozhovorov boli proti-ruské sankcie, teritoriálna integrita a ekonomická spolupráca. Americký minister následne navštívil konferenciu v uzbeckom Taškente a cestu zakončil v Indii na konferencií ministrov zahraničných vecí G20. Aký dôvod mal Blinken pre návštevu a čo to hovorí o situácií v strednej Ázií a na celom svete?
Od rozpadu Sovietského zväzu je centrálna Ázia hlboko v sfére vplyvu Ruskej Federácie. Prostredníctvom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti udržuje Moskva v strednej Ázií vojenské základne a v prípade potreby vysiela do oblasti tiež vojenské jednotky ako prevenciu voči lokálnym konfliktom či povstaniam. Výmenou Rusko získalo exkluzívne ekonomické výhody v podobe pristupu k prirodným surovinám, na ktoré je stredná Ázia bohatá. Minimálne od roku 2013 ale rastie v regióne tiež vplyv Pekingu. Čína vtedy zahájila tzv. “Belt and Road Initiave”, ktorej cieľom je vybudovať strategickú infraštruktúru spájúcu Euroáziu a Afriku. Integrálnou súčasťou tohto programu je vybudovanie infraštruktúry priameho ekonomického spojenia medzi Čínou, strednou Áziou a Európou. Čína v rámci tejto iniciátivy investovala veľké financie do strednej Ázie a značne si tým naklonila miestne režimy. Získala tým v regióne vplyv, ktorý bol ale len čisto ekonomický. Rusko a Čína si tak neformálne rozdelili sféry vplyvu v strednej Ázií: Rusko má monopol na bezpečnosť a Čína na ekonomiku. Toto status quo sa ale rozpadlo po ruskej invázii na Ukrajinu. Pre stredoázijské krajiny prestala byť Moskva považovaná za garanta bezpečnosti, stala sa potenciálnou hrozbou a v dôsledku vojenských porážok na Ukrajine prestala byť schopná projektovať silu regióne. Do mocenskeho vákua následne vstúpili staro-noví hráči a lokálni aktéri znova obnovili svoje spory.
Najlepším príkladom tohto trendu je práve Kazachstan, ktorý Blinken navštívil ako prvú krajinu na svojej ceste. Kazachstanu, ktorý bol donedávna lojálnym spojencom Moskvy, vládne od roku 2019 prezident Kassym-Jomart Tokajev. Silné púto Tokajevovho režimu k Moskve sa ukázalo v januári 2022, keď ruské jednotky pomohli potlačiť protivládne nepokoje v krajine. Iba zopár dni na to ale Rusko zahájilo útok na Ukrajinu a Kazachstan následne drasticky zmenil svoj postoj. Podobne ako Ukrajina, Kazachstan bol v minulosti súčasťou ZSSR, aktuálne hraničí s Ruskom a žije v ňom veľká ruská menšina. Strach z ruskej invázie spôsobil, že Kazachstan značne obmädzil spoluprácu s Ruskom a začal na medzinárodnej scéne dokonca podnikať kroky, ktoré sú v rozpore s ruskými záujmami. Kazachstan napríklad pomáha západu vynucovať sankcie voči Rusku a odmietol uznať existenciu Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky. Zmena orientácie najväčšej ekonomiky v strednej Ázii spôsobila, že sa o spoluprácu s ňou začali uchádzať iní hráči: Čína a USA. Čína má dlhodobé ekonomické záujmy v strednej Ázií a oportnunisticky využila situáciu na rozšírenie svojho vplyvu. Počas návštevy Kazachstanu čínsky prezident Xi-Jing Ping vyhlasil svoju garanciu “teritorialnej integrity” Kazachstanu. Jasne sa tím vyhradil voči Rusku a naznačil expanziu čínskej aktivity v tomto regióne z čisto ekonomického na potenciálne bezpečnostnú.
Úpadok ruského vplyvu v regióne sa prejavil aj na obnovení napätia medzi Tadžikistanom a susedným Kirgizskom. Obe krajiny vedú dlhodobé územné spory o podobu vzájomnej hranice, ktoré siahajú ešte do čias ZSSR. V kontexte ruských porážok na Ukrajine a v rámci zníženej schopnosti Ruska projektovať silu aj v strednej Ázii, vypukol medzi oboma krajinami na prelome apríla a mája 2022 intenzívny ozbrojený konflikt. Pohraničné strety si vyžiadali približne 100 obetí a boli ukončené bilaterálnym prímerím.
Do tohto čerstvého chaosu vstupuje Anthony Blinken. Jeho hlavnou prioritou je zaistiť, aby miestne štáty spolupracovali s USA v sankciách voči Rusku a navyše, aby Moskve nepomáhali tieto sankcie obchádzať. Aktuálne sa zdá, že Blinkenova návšteva Kazachstanu zožala veľký úspech, keď americký minister verbálne podporil teritoriálnu integritu tohto štátu a predovšetkým prisľubil Kazachstanu viac ekonomickej podpory. Okrem snahy čeliť Rusku, má stredná Ázia pre USA význam aj z hľadiska nerastných surovín. USA má za cieľ investovaním do regiónu, otvoriť centrálnu Áziu medzinárodnému obchodu. Obrovské zásoby ropy, zemného pylnu a drahých kovov v centrálnej Ázií by boli dostupné pre svetovú spotrebu. Vstup USA do “Veľkej hry” o strednú Áziu zároveň slúži na limitovanie rastu čínskeho vplyvu v tomto regióne, predovšetkým prostredníctvom amerických ekonomických stimulov.
Blinkenova návšteva je tak súčasťou trendu osamostatňovania centrálnej Ázie spod vplyvu Ruska. USA bude v blízkej budúcnosti pravdepobne budovať anti-ruskú koalíciu v regióne. Dá sa však očakávať, že po ukončení konfliktu na Ukrajine, bez ohľadu na jeho výsledok, sa Moskva opäť bude snažiť zvrátiť úpadok svojho vplyvu v centrálnej Ázii a pokúsi sa do regiónu vrátiť. Podobne tomu bolo aj v minulosti, keď ruská porážka v Krymskej vojne spôsobila že si Rusko uspokojilo svoje expanzionistické potreby práve v strednej Ázií a v priebehu pár rokov ju úplne ovládlo. V prípade ruskej agresie voči niektorej z krajín regiónu by ale Západ, s ohľadom na geografickú vzdialenosť, veľmi pravdepodobne nedokázal reagovať zďaleka tak efektívne, ako v prípade Ukrajiny. Akákoľvek ruská agresia v centrálnej Ázii by ale proti sebe pravdepodobne postavila Rusko a Čínu a viedla ku koncu spolupráce medzi oboma krajinami.
Foto kredit: Flickr.com/U.S. Department of State