Delegáti Etiópskej federatívnej demokratickej republiky a Tigrajskeho ľudovo oslobodzovacieho frontu (TPLF) sa 25. októbra stretli v juhoafrickej Pretórií a podľa predbežných správ sa dohodli na prímerí. Mierové rokovania sprostredkované Africkou úniou začali len krátko po etiópsko-eritrejskej ofenzíve, ktorá obsadila veľké časti tigrajského regiónu. Ich cieľom je vyjednať vzájomne akcepotvatelnú mierovú dohodu, ktorá by ukonćila krvavú vojnu v etiópskom regióne Tigraj. Tá si v priebehu necelých dvoch rokov vyžiadala až 800 000 obetí na životoch.
Pozadie konfliktu
Etiópia je štát, ktorý pozostáva z veľkého množstva menších a väčších etnických skupín. Najvýznamnejšie etnické skupiny sú Oromovia, Afari, Amharovia, Somálci a Tigrajci. Krajina sa po ukončení občianskej vojny v roky 1991 pretransformovala na etnickú federáciu, v ktorej mala kaźdá etnická skupina vlastný štát. Federálna vláda bola v rukách širokej koalície etnických strán, ktoré spravovali celú Etiópiu. Najväčšiu moc na federálnej úrovni držal TPLF a tigrajské etnikum. Tigrajský zväzový štát sa nachádza na severe Etiópie a hraničí s Eritreou. Tigrajský štát má dlhodobé spory s Eritreou a tigrajcami vedená federálna vláda viedla vojnu voči Eritreji v rokoch 1998-2018.
V roku 2018 sa novým predsedom vlády Etiópie Abyi Ahmed, ako prvý príslušník etnika Oromo v histórii krajiny. To bol začiatok postupného úpadku dominantného vplyvu TPLF na federálnej úrovni. Jeden z prvých krokov nového premiéra bola návšteva susednej Eritrey, ktorá viedla k ukončeniu 20 rokov trvajúceho pohraničného konfliktu. Ahmedovi bola udelená Nobelova cena za mier, ale TPLF, ktorá uzmierenie s Eritreou aj naďalej odmietala kvôli územným sporom medzi Tigrajom a Eritreou, odišla na protest do etiópskej opozície.
V roku 2019 Ahmed zjednotil etiópsku vládnu koalíciu do Strany prosperity, ktorá zástava celoetiópský a nie etnický nacionalizmus. TPLF prehrala parlamentné voľby v krajine, bola vypudená z federálnej vlády a usadila sa v Tigrajskom štáte. Týmto aktom začal dlhý spor o suverenitu medzi TPLF a federálnou vládou v Tigrajskom štáte. V marci 2020 federálna vláda posunula voľby, kvôli pandemií Covid-19. TPLF sa odmietlo podriadiť a 9. septembra usporiadalo regionálne voľby v tigrajskom štáte. Federálna vláda odmietla uznať legitimitu týchto volieb a odstrihla Tigrajský štát od federálnych financií.
Vojna v Tigraji
Tigrajská vojna začala, keď 3. novembra 2020 podniklo TPLF ozbrojený útok na základňu federálnej armády v hlavnom meste Tigrajského štátu Mekelle. Ahmed nasledovne poslal do Tigrajska federálnu armádu, ktorá bola schopná rýchlo obsadiť väčšinu Tigrajska. K ofenzíve sa pridala aj Eritrea, ktorá vstúpila do regiónu v spolupráci s Etiopskou federálnou vládou. TPLF sa bolo schopné zmobilizovať a v protiútoku takmer dosiahlo hlavné mesto Etiópie Addis Abeba. Nakoniec však bolo donútené pod tlakom federálnych jednotiek stiahnuť sa naspäť do Tigrajska. V auguste 2022 Etiópia spustila koordinovanú vojenskú ofenzívu v spolupráci s jednotkami Eritrey, ktorej výsledkom bolo obsadenie veľkej časti Tigrajska. Obe strany následne súhlasili s mierovým rokovaním v juoafrickej Pretórií.
Rozhodujúcu úlohu pri porážkach TPLF hrali najmä bojové drony, ktoré bola etiópska armáda postupne schopná voči povstalcom nasadiť. Drony a iné zbrane nakupuje Etiópia najmä od Turecka, Iránu, Spojených Arabských Emirátov a Číny. Spojené Arabské Emiráty hrajú vo vojne veľkú rolu a viaceré letecké útoky na Tigrajsko boli dokonca vykonané emirátskym letectvom zo základní v Eritrei. Etiópiu a Eritreu podporuje diplomaticky aj Rusko, ktoré je dlhoročným spojencom Eritrey. S etiópskou vládou zase v boji proti terorizmu dlhodobo spolupracuje USA, ktoré ale počas tigrajskej vojny zastávajú navonok neutrálny postoj.
Dopady konfliktu
Konflikt má katastrofálne humanitárne následky. Všetky strany konfliktu systematicky páchali vojenské zločiny a na Tigrajsko bola uvalená blokáda, ktorá spôsobila, že región čelí vážnej hrozbe hladomoru. Milióny Tigrajcov boli donútení opustiť svoje domovy a aktuálne sú utečencami buď v iných regiónoch Etiópie alebo v susedných štátoch.
Dohoda o prímerí
Obe strany konfliktu sú extrémne vyčerpané a tlačené svojím obyvateľstvom a spojencami, aby skončili boje. Aj preto sa po 10 dňoch rokovaní podarilo dosiahnuť prelomovú dohodu o prímerí. Tá obsahuje tiež plán umožňujúci prístup pre humanitárnu pomoc do Tigraja, reintegráciu regionálnej tigrajskej vlády pod Etiópiu a deklaráciu, že Etiópske národné obranné sily budú jedinou oficiálnou ozbrojenou silou krajiny. Implementácia dohody bude ale zložitá najmä kvôli zapojeniu množstva rozličných ozbrojených aktérov do konfliktu, najmä na strane Etiópie. Riziko predstavuje najmä nasadenie eritrejských a etnických amharských milícií po boku regulérnej etiópskej armády. Tie prechovávajú voči Tigrajcom značnú nenávisť kvôli dlhodobým vzájomným konfliktom a môžu byť tak ochotné sabotovať mierový proces, najmä v situácii, keď sú tigrajské sily zatlačené do defenzívy. Aktuálna situácia na bojisku navyše jasne nahráva centrálnej etiópskej vláde, ktorá môže mať pocit, že dokáže dodatočne presadiť aj oveľa tvrdšie podmienky, ako je napríklad úplne odzbrojenie TPLF. Situáciu komplikuje tiež zlá humanitárna situácia a ekonomická kríza. V prípade, že sa tak stane, a boje sa opäť obnovia, znamenalo by to pokračovanie jedného z najhorších konfliktov súčasnosti.
Foto kredit: Brett Sayles, Pexels