Nevojenská bezpečnosť

Podcast: Komunikácia obranných tém na Slovensku a Českej republike – Mapovanie aktérov a naratívov online

Adapt Institute

Adapt Insitute v spolupráci s European Values Center for Security Policy a Gerulata Technologies pripravili koncom roka 2022 výskumnú štúdiu pre NATO StratCom COE. Našim spoločným úsilím bolo identifikovať dôležitých aktérov, ktorí v slovenskom a českom informačnom priestore komunikujú obranno-bezpečnostné témy. Štúdia následne analyzuje, aké konkrétne témy a naratívy to boli a s akým sentimentom boli komunikované. 

Tento text je do veľkej miery voľným prepisom podcastu od Infosecurity.sk, Disinfo Report: ​​Štátne inštitúcie sú pri komunikácii obranných tém úspešnejšie na Slovensku než v Českej republik. Jeho hosťami boli Veronika Krátka Špalková (VKŠ) za European Values a Matej Kandrík (MK) za Adapt Institute. V rozhovore sú zahrnuté aj odpovede nášho spolupracovníka z Gerulata Technologies, Martina Brezinu (MB). 

Podcast si môžete pozrieť na YOUTUBE Infosecurity.sk.

Komunikujú sa na Slovensku (SR) a v Českej republike (ČR) obranné a bezpečnostné témy vo verejnom informačnom priestore?

MK: Témy obrany a bezpečnosti sú v česko-slovenskom informačnom priestore komunikované vo veľkej miere, ale často sa komunikujú len v spojitosti s veľkými politickými témami, ako je dnes prebiehajúca vojna na Ukrajine. Obranné témy ako modernizačné debaty, obranný rozpočet a pod. širokú verejnosť už až tak nezaujímajú.    

Sú témy obrany, bezpečnosti či vojny na Ukrajine cieľom dezinformačných aktérov? 

MK: Absolútne. Tieto témy sú politicky výbušné, ľudí zaujímajú a častokrát stoja na jednoduchých naratívoch a rozdeleniach ako napríklad, že vojna na Ukrajine je konflikt medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom, kde Ukrajine figuruje len ako nejaký proxy aktér alebo potom tvrdšie konšpiračné teórie o fašistických bandách, ktoré na Ukrajine páchali genocídu ruského národa. Vidíme tak preberané naratívy ruskej propagandy a ich mutácie, ktoré sa komunikujú aj v slovenskom informačnom priestore od krajnej pravice cez antisystém až po aktérov, ktorí majú bližšie k ľavicovému videniu sveta. 

VKŠ: Česká dezinformačná scéna je so slovenskou veľmi prepojená. Témy bezpečnosti boli v Českej republike do veľkej miery súčasťou dezinformačných naratívov aj pred vojnou na Ukrajine a to predovšetkým v kontexte so Severoatlantickou alianciou a členstvom Česka v NATO. Dlhodobé pôsobenie týchto dezinformačných naratívov môže byť prvadepodobne dôvodom, prečo historicky klesala podpora NATO v Českej republike. 

MK: Problémom je, že spoločnosť vo všeobecnosti nerieši význam a fungovanie NATO, ale vníma ho skôr ako nejakú zástupnú jednotku USA a celkového ukotvenia ČR a SR v západných štruktúrach. Diskutuje sa skôr o smerovaní NATO z vysokého geopolitického hľadiska ako špecifické obranné plánovania NATO a pod.

Prečo sa spoločnosť Gerulata Technologies rozhodla participovať na projekte reportu pre NATO?

MB: V spoločnosti Gerulata Technologies považujeme za dôležité hľadať technologické riešenia na spoločenské výzvy. Keď nás Adapt Institute oslovil s návrhom na spoluprácu pri výskume a písaní reportu pre NATO, považovali sme za relevantné využiť našu technológiu monitorovania a analyzovania informačného priestoru na tento projekt.  

Aká bola úloha spoločnosti Gerulata pri príprave spomínaného reportu?

MB: Na tento výskum sme poskytli hlavne technologické nástroje na monitorovanie informačného prostredia. Všetky dáta boli zozbierané monitorovacím systémom Gerulata Juno, ktorý sme vyvinuli. Systém umožňuje monitorovanie rôznych informačných zdrojov, ako sú sociálne siete alebo mediálne a spravodajské kanály. Gerulata Juno umožnila použiť moderné modely umelej inteligencie na porozumenie jazyka a ďalšie pokročilé techniky analýzy údajov, aby sa zlepšili možnosti analýzy. Okrem toho sa prostredníctvom platformy uskutočnila anotácia, filtrovanie a vizualizácia údajov.

Prečo ste si na výskum vybrali práve tému analýzy obranných a bezpečnostných tém v informačnom priestore ?

MK: Aj Adapt Institute aj European Vaules sa profilujú ako inštitúcie so zameraním na medzinárodnú bezpečnosť a obranu. Prirodzene nás teda zaujímalo, ako sú v ČR a SR infopriestore komunikované témy s obrannou tematikou, kto ich komunikuje, s akými emóciami, resp. ako ich komunikuje a čo sú ústredné naratívy v danom komunikačnom priestore. Výskum sme dávali dokopy niečo vyše pol roka, anotovali sme vyše 10 000 príspevkov a každý z nich bol osobne skontrolovaný našimi analytikmi. Je za tým skutočne kopa práce s kvalitnými výsledkami, aj keď možno nie až takými pozitívnymi, najmä čo sa týka slovenského informačného priestoru. 

VKŠ: Porovnanie bolo viacrozmerné. Porovnávali sme časové hľadisko, ako sa bezpečnostné témy komunikovali pred a po začiatku ruskej invázie a zároveň sme porovnávali rozdiely medzi Českom a Slovenskom. Na to, akú máme spoločnú históriu, tak je pomerne zarážajúce, aká je situácia v našich krajinách odlišná.

Aké sú zásadné rozdiely medzi českým a slovenským informačným priestorom?

MK: V oboch krajinách bola za rok nášho sledovaného času, leto 2021 až leto 2022, najaktívnejšia téma napätia na Ukrajine, samozrejme, od februára tohto roka ruská vojna na Ukrajine nemala v obranných a bezpečnostných témach konkurenciu. Dôraz sa kladol na vojenskú pomoc, príchod migrantov, zaťahovanie alebo nezaťahovanie Slovenska do vojny atď.

VKŠ: Je to tak, tá ruská invázia tieto témy ovplyvnila extrémne. Pred inváziou boli obranné témy komunikované pomerné náhodne a intenzívne. Na jeseň roku 2021 ešte dominovala téma Covidu-19, prípadne sa spoločnosť zamerala na stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu alebo v minulosti nakúpený nekvalitný alebo predražený vojenský materiál, čo sa dezinformačná scéna snažila využiť k spochybňovaniu NATO a českého členstva v ňom. Od februára sa prakticky nestretávame so žiadnym iným typom informácii z pohľadu bezpečnosti a obrany než súvisiace s ruskou vojnou na Ukrajine.

MK: Na Slovensku bola pred vojnou najviac skloňovaná obranná dohoda DCA so Spojenými štátmi americkými, ktorá sa stala živnou pôdou a doslova informačnou operáciou dezinformačných aktérov.

Môžete nám priblížiť výsledky štúdie z pohľadu spomínaných troch katégórii: aktéri, sentiment a konkrétne témy?

MK: Najdominantnejšími v komunikácii obranných tém na Slovensku sú politickí aktéri, či už politické strany alebo jednotlivci na strane vlády, parlamentu alebo opozície. Jednotlivci boli v komunikácii oveľa úspešnejší než inštitúcie ako napríklad Ministerstvo obrany a pod. Ďalšími dôležitými hráčmi boli mainstremové média a široká skupina influencerov, ktorých nemožno zaradiť pod média.

VKŠ: V Česku sú najhlasnejšími šíriteľmi obranno-bezpečnostných tém práve mainstreamové média, ale najefektívnejšie (do úvahy sme brali dosah a interakcie s príspevkami) komunikovali politici. Práve v tomto bode sa preukazuje zásadný rozdiel medzi komunikáciou na Slovensku a Česku. V Českej republike fungujú verejnoprávne média veľmi dobre a hrajú zásadnú rolu v informovaní verejnosti. Sentiment bol preto o niečo vyváženejší ako na Slovensku, pretože verejnoprávne média zostávajú neutrálne, zatiaľ čo politickí aktéri sa často prikláňajú na niektorú zo strán. Čo by malo vzbudiť pozornosť českého publika je, že celkovo najefektívnejšiu komunikáciu predviedla europoslankyňa za komunistickú stranu Kateřina Konečná, čo znamená, že prozápadných politikov aj tak prevalcovala pravica, resp. krajná ľavica. 

MK: Prihliadnuc na metodológiu, príspevky s istou emóciou, či už kladnou alebo zápornou majú v informačnom priestore vždy viac reakcií, resp. interakcií, ako majú jednoduché informačné správy. Aj preto vieme, že informačné príspevky mainstreamových médií nemôžu z hľadiska efektívnosti konkurovať citovo zafarbeným príspevkom od influencerov a politických aktérov. 

Jasným víťazom v skúmanom citovom zafarbení príspevkov na Slovensku bol protizápadný sentiment a to predovšetkým kritika voči Spojeným štátom, voči Európskej únii a NATO. Najväčšími hráčmi v tejto protizápadnej roli sú influenceri, politickí aktéri a až tak alternatívne médiá. Všetci títo aktéri mali veľmi silné pozície v Slovenskom informačnom priestore.

Narozdiel od Českej republiky, kde bol najciteľnejší protiruský sentiment a až s veľkým odstupom nasledoval protizápadný sentiment. 

Čo sú najzaujímavejšie zistenia v reporte z pohľadu Gerulaty?

MB: Z pohľadu spoločnosti Gerulata boli najzaujímavejšími zisteniami poznatky o postojoch a názoroch najpopulárnejších aktérov na témy súvisiace s obranou, ako aj všetky pozoruhodné trendy, ktoré sa počas analýzy objavili. 

Špeciálne zaujímavým výstupom je sieťový graf, ktorý porovnáva informačné prostredie na medzi Slovenskom a Českom v kontexte komunikácie obranných tém. Zatiaľ čo slovenský informačný priestor má výraznejšie zhluky, v českom informačnom priestore je zhlukovanie o čosi menej dominantné. Tento jav je, podľa nás, spôsobený tým, že na Slovensku sa sociálne média vo väčšej miere používajú na politický marketing. 

Plánuje Gerulata nejako reflektovať výsledky reportu alebo skúsenosti z jeho prípravy?

MB: Výsledky reportu pomohli identifikovať oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť. Chceli by sme sa podeliť o tieto poznatky s ostatnými relevantnými aktérmi, pre ktorých sú naše zistenia relevantné. 

Zamerajme sa len na dominantných aktérov, ako ste ich kategorizovali?

VKŠ: Štátne inštitúcie v českom kontexte hrajú o mnoho menšiu rolu ako na Slovensku. To bol jeden z hlavných rozdielov. V Česku to oveľa viac valcujú média a politici, ale inštitúcie sú až na chvoste tohto zoznamu. Pokiaľ niekto dokáže ako-tak dobre komunikovať tieto témy navonok, tak je to Česká Armáda, ktorá má aktívny účet na Twittri a aj na Facebooku. Od začiatku vojny sa k tejto komunikácii pridalo aj Ministerstvo zahraničia, ale tento fakt je špecifiký práve pre novú situáciu. Od začiatku vojny sa ku komunikácii s verejnosťou pridala aj Ukrajinská ambasáda v Prahe, ktorá komunikovala naozaj aktívne a dominantne. 

MK: Na Slovensku vidíme pozitívny trend a to, že inštitúciám sa darí komunikovať čoraz lepšie a lepšie. Vidieť, že sa časom zlepšuje navyšovanie komunikačných kapacít na jednotlivých komunikačných oddeleniach alebo vytváranie úplne nových oddelení na Ministerstve obrany, vnútra, zahraničných vecí, na Úrade vlády. Samozrejme, ich komunikácia je stále o niečo slabšia, čo sa týka interakcií, ako keď to komunikuje jednotlivec, napríklad Minister obrany Jaroslav Naď. To je asi prirodzené, a aj preto by som chcel kolegov v jednotlivých inštitúciách povdzbudiť, aby aj naďalej pracovali na tejto dôležitej komunikácii bez politickej tváre a zvyšovali tým budúcu dôveru v kvalitné inštitúcie. 

Čo nám hovoria výsledky o sentimente na osi Západ-Rusko?

VKŠ: V tom českom informačnom priestore je to o niečo vyváženejšie ako v slovenskom priestore. V ČR sa darí držať v spoločnosti sentiment, ktorý je prozápadný, resp. negativný voči Rusku a to sa darí ako u politických aktérov, tak aj mainstremových médií, aktérov občianskej spoločnosti a pod. Jedine katogória influencerov si delí negatívny a pozitívny sentiment voči Rusku, resp. voči Západu, pretože tam vieme zaradiť akýchkoľvek aktérov jednotlivcov. Jasný protizápadný sentiment vykazuje jediná skupina a to je skupina alternatívnych médií. 

MK: Veľmi popdobnú štruktúru, aký aktér a ako komunikuje vidíme aj na Slovensku. Najväčšími hráčmi s protizápadným sentimentom boli politickí aktéri, influenceri a alternatívne média, veľmi podobne ako v Českej republike. Zástupcovia negatívneho sentimentu voči Rusku boli predovšetkým zástupcovia zatiaľ vládnej koalície a do veľkej miery aj mainstreamové média.

Aké naratívy boli našírenejšie?

VKŠ: Ak sa zameriame na naratívy, tak v Česku bola jedna z najväčších tém dodávka zbraní na Ukrajinu, táto téma bola extrémne spolitizovaná. Čo je odlišné od Slovenska, tak v Česku sa objavila téma energetickej krízy o niečo skôr, riešil sa dopad vojny na ceny energií a to sa práve dotklo aj najzdieľanejšej témy dodávky zbraní alebo témy podopory utečencov. Česká vláda bola podľa očakávaní obvinená z toho, že podporuje vojnu na Ukrajine, a tým znevýhodňuje svojich občanov. 

MK: Na Slovensku sme vypozorovali fenomén, že sa odvázala pozornosť a apelovalo sa na vojny v Juhoslávii alebo Iraku či v Afganistane. Hlavne o vojne v Juhoslávii, kde sa používal naratív slovanského bratstva, poukazovalo sa na to, že NATO alebo západný svet nemá morálny kredit kritizovať Rusko za to, čo robí, “lebo pozrite sa, čo sme my robili v Juhoslávii, čo sme robili v Iraku…“. Je to takzvaná taktika “ačohentizmu” a tá je na Slovensku pomerne prevalentá oproti českému informačnému priestoru. 

VKŠ: Český, ale aj slovenský informačný priestor do veľkej miery ovládol naratív, že sme vtiahnutí do konfliktu, ktorý nie je náš, do ktorého nemáme, čo hovoriť a nemá nás čo zaujímať. 

MK: Presne tak, to fungovalo aj na Slovensku. My sme si to nazvali “pozícia falošnej neutrality” a zaujímavé je, že bola pomerne často spájaná s obdivom k postoju aktuálnej maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorá sa vyznačovala postojom “humanitárna pomoc áno, vojenská pomoc nie”, pretože to by narušilo našu neutrálnu pozíciu v tomto konflikte.

Novinky

Dezinformácie a demokracia – Boj o srdcia a mysle 2022

V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju…

Gruzínska vláda delegitimizuje protesty reklamou na Facebooku. Prezidentka zákon o „zahraničných agentoch“ vetovala

Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne…

Čo si urobiť z nedávneho Putinovho personálneho kolotoča?

Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto…

Eurovoľby v ohrození populizmu a dezinformácií

Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a…