NATO rokuje s Japonskom o otvorení styčného úradu v Tokiu najneskôr do roku 2024. Zároveň má byť do júlového summitu NATO s Japonskom podpísaný tzv. Individuálne prispôsobený program partnerstva (ITPP). Styčný úrad s jedným zástupcom, spolu s ITTP umožnia Aliancii efektívnejšie viesť pravidelnú diskusiu o geopolitických výzvach, nových technológiách a kybernetických hrozbách nielen s krajinou vychádzajúceho slnka, ale aj s ďalšími bezpečnostnými partnermi NATO v regióne, ako sú Južná Kórea, Austrália či Nový Zéland. Japonsko navyše deklarovalo zámer vytvoriť nezávislú misiu pri NATO a japonský premiér Kišida zvažuje účasť na júlovom summite NATO v Litve. Príčinou prehlbovania vzťahov medzi Tokiom a Severoatlantickou alianciu je najmä ruská agresia voči Ukrajine. Minister zahraničných vecí Japonska Jošimasa Hajaši uviedol, že v dôsledku invázie sa svet stal menej stabilným a udalosti vo východnej Európe sa priamo dotýkajú aj iných regiónov. Japonsko tak aktuálne prehodnocuje regionálnu bezpečnostnú situáciu s ohľadom na svojich susedov, ako je Rusko, Severná Kórea a čoraz asertívnejšia Čína.
Zbližovanie Japonska s NATO posilňuje stabilitu a umožňuje efektívnejšiu kontrolu ambícií spomenutých troch krajín v regióne. Samotná idea vytvorenia styčného úradu NATO v Tokiu tak nie je pre žiadnu z nich príťažlivá. „Expanzia NATO na východ v ázijsko-tichomorskom regióne spôsobuje zasahovanie do regionálnych záležitostí, ktoré hrozí zničením regionálneho mieru a stability, a tlak na blokovú konfrontáciu si vyžaduje vysokú ostražitosť krajín v regióne“, uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. V prípade Pekingu je z japonského pohľadu rizikom najmä čínske rozširovanie námorných a leteckých kapacít v blízkosti Japonska. Čína si navyše nárokuje zvrchovanosť nad neobývanými ostrovmi Senkaku, ktoré sú súčasťou série ostrovov pod japonskou kontrolou vo Východočínskom mori.
V posledných mesiacoch sa zvýšilo tiež napätie medzi Japonskom a Ruskom. Tokyo znervóznili najmä ruské vojenské cvičenia vo vodách medzi oboma krajinami a spoločné čínsko-ruské námorné hliadky v západnom Tichomorí, v blízkosti Japonska. V prípade Severnej Kórey je dlhodobým problémom Japonska najmä jadrový arzenál v rukách Pchongjangu.
Aj s ohľadom na súčasné regionálne napätie a pokračujúce boje na Ukrajine sa preto Japonsko nedávno zaviazalo masívne zvýšiť svoje vojenské výdavky a vybudovať najmohutnejšie vojenské kapacity od konca druhej svetovej vojny. Tento rozsiahly päťročný plán v hodnote 320 miliárd dolárov, kedysi v pacifistickom Japonsku nepredstaviteľný, spôsobí, že krajina bude mať tretí najväčší rozpočet na obranu na svete, hneď po USA a Číne. Japonsko plánuje investovať do záchytných rakiet na obranu pred balistickými strelami, útočných a prieskumných bezpilotných lietadiel, satelitného komunikačného vybavenia, stíhačiek F-35 stealth, vrtuľníkov, ponoriek, vojnových lodí a ťažkých dopravných lietadiel. Cieľom tohto rozsiahleho rozpočtového plánu je zabezpečiť, aby Japonsko malo vojenské kapacity na odvetný úder v prípadnom konflikte. Japonská vláda sa predovšetkým obáva, že Rusko by mohlo nepriamo povzbudiť Čínu, aby znovu získala Taiwan, čím by priamo ohrozila bezpečnosť japonských ostrovov.
Napriek jednoznačným benefitom a záujmu ako Japonska, tak NATO o prehlbovanie vzájomnej spolupráce v snahe lepšie čeliť spoločným hrozbám, je zatiaľ nepravdepodobné, že by sa Japonsko v blízkej budúcnosti stalo plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie. To potvrdil aj japonský premiér Kišida, ktorý v sa v máji vyjadril, že Japonsko nemá v pláne vstup do NATO. Okrem toho je hlavnou prekážkou pre vstup tiež geografická poloha Japonska, resp. geografické vymedzenie NATO v oblasti severného Atlantiku. Rozšírenie Aliancie do východnej Ázie by navyše veľmi pravdepodobne viedlo k ďalšej eskalácii napätia v regióne v situácii, keď je NATO nútené plne koncentrovať svoju pozornosť smerom k vývoju na Ukrajine.
Na strane druhej, Japonsko aj NATO jednoznačne vidia význam v posilňovaní vzájomných vzťahov a spolupráce. Prípadný vstup Tokia do Aliancie vo vzdialenej budúcnosti sa tak nedá vylúčiť, pričom takýto krok by zásadne ovplyvnil nielen doterajšiu zahraničnú politiku Japonska, ale tiež vnútornú dynamiku v rámci Aliancie a situáciu v regióne. Keďže Článok 5 slúži ako poistka proti budúcim nepriateľom, Japonsko by v prípade vstupu do NATO získalo prístup k sieti zmlúv o vzájomnej obrane. Táto bezpečnostná záruka ako odstrašujúci prostriedok a symbol podpory územnej integrity a národnej bezpečnosti Japonska zo strany aliancie by posilnila obranu krajiny. Ak by sa Japonsko stalo členom aliancie, NATO by mohlo rozšíriť svoj vplyv a globálne bezpečnostné záväzky v ázijsko-tichomorskom regióne. Uľahčením výmeny informácií, posilnením vzťahov medzi NATO a ďalšími regionálnymi bezpečnostnými organizáciami a podporou pevnejšej stratégie na riešenie spoločných globálnych výziev by tento vývoj mohol posilniť väzby medzi NATO a ďalšími regionálnymi bezpečnostnými organizáciami.
Foto kredit: NATO North Atlantic Treaty Organization_flickr.com