Irán sa zmieta vo vlne protestov zameraných proti vláde. Protesty boli vyvolané úmrtím zadržanej 22-ročnej Mahsi Amini 16. septembra. Mladá kurdská žena bola zadržaná mravnostnou políciou za údajne nevhodné nosenie tradičnej hidžábovej šatky. Vo väzení prišla o život po silnom údere do hlavy, čo však polícia popiera a tvrdí, že Amini zomrela prirodzenou smrťou. Jej rodinní príslušníci sa domnievajú, že bola po zadržaní podrobená krutému zaobchádzaniu a jej úmrtie je výsledkom mučenia.
Iránsky prezident Ebráhím Raísí na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vyhlásil, že okolnosti sprevádzajúce úmrtie mladej Kurdky musia byť dôkladne prešetrené. Zároveň však vyjadril nespokojnosť s údajne dvojitými štandardmi Západu v oblasti ľudských práv, keďže v USA alebo Veľkej Británii malo dôjsť k úmrtiam pri policajnom zatýkaní už mnohokrát. Verejnosť ubezpečil o tom, že vyšetrovanie je v rukách oficiálnych inštitúcií, čo však protestujúci vzhľadom na nedôveru voči inštitúciám nepovažujú za dostatočné.
Amininu smrť nasledovala séria protestov, ktoré sa odohrávali v rôznych mestách a predstavujú najsilnejšie protesty v Iráne od roku 2009. Ženy si počas ich konania strihali vlasy alebo si strhávali tradičné šatky a pálili ich v uliciach. Štát voči zhromaždeniam ostro zakročil, pričom proti protestujúcim boli použité násilné metódy ako slzný plyn, bitie, zatýkanie, ale aj streľbu. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International upozorňuje aj na neprijateľné zákroky polície voči protestujúcim. Viacero osôb prišlo po streľbe zo strany poriadkových síl o život (oficiálny počet obetí presiahol 40) a mnohí ďalší boli zranení.
V krajine je taktiež blokovaný prístup k internetu a ku konkrétnym platformám ako je Instagram alebo WhatsApp, kde sa protestné hnutie formovalo. Sociálne siete pre protestujúcich predstavovali koordinačnú silu, ale aj možnosť ako ukázať dianie v Iráne svetu. Iránske Revolučné gardy vyzvali súdnictvo v krajine k postihovaniu šírenia informácií o protestoch v online prostredí. Hovoria o nich totiž ako o falošných správach a fámach. Sprísňovanie kybernetického režimu v krajine by mohlo mať za následok umožnenie kontroly kybernetického priestoru spolu s kontrolou fyzického priestoru, čo by znamenalo veľmi výrazné obmedzenie opozície. Okrem toho boli majiteľom mobilných telefónov odoslané správy informujúce o tom, že protesty organizujú „nepriatelia štátu“ a každý, kto sa na nich zúčastní, bude potrestaný podľa práva šaríja.
Protesty sa medzičasom rozšírili do 80 miest, pričom ich organizácia prebieha aj na univerzitnej pôde a zapájajú sa do nej aj muži. Hnutie je tak zamerané nielen proti povinnému hidžábu, ale proti samotným princípom a hodnotám, na ktorých je iránsky štát založený. Okrem zhromažďovania sa a podpaľovania policajných vozidiel či staníc protestujúci skandovali heslá namierené proti vláde, ale aj proti najvyššiemu duchovnému vodcovi Iránu Alímu Chamenejímu či jeho synovi a pravdepodobnému následovníkovi Mojtabovi. V meste Rašt na severe Iránu protestujúci skandovali heslá ako „Smrť diktátorovi!“ alebo „Smrť utláčateľovi, či už je to šach alebo najvyšší vodca!“. Podľa odborníkov sa rastúci rozsah protestov odvíja od rokov ekonomickej frustrácie a náboženských obmedzení s kriminalizáciou porušení kultúrnych a náboženských obyčajov. Iránski občania dlhodobo čelia vysokej inflácii, nedostatku potravín či pracovných možností, čo prirodzene podnecuje frustráciu a vytvára podhubie pre vznik nepokojov.
Na vyhrotenú situáciu v Iráne reagovalo aj medzinárodné spoločenstvo. USA zaradili iránsku mravnostnú políciu na sankčnú listinu, pričom ministerstvo financií oznámilo sankcie „za zneužívanie a násilie voči iránskym ženám a porušovanie práv pokojných iránskych demonštrantov“. Solidaritu s demonštrantmi vyjadrili aj obyvatelia viacerých európskych štátov ako je Nemecko, Grécko alebo Švédsko, kde boli usporiadané symbolické protesty.
Protesty v roku 2009 známe ako zelené hnutie namierené proti znovuzvoleniu konzervatívneho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ako aj demonštrácie v roku 2019 vyprovokované vysokými cenami energií boli režimom tvrdo potlačené. Vzhľadom na rozsah zásahov proti aktuálnym demonštráciám je možné očakávať podobný vývoj. Prezident Raísí protesty deklaroval ako nepokoje. Irán sa podľa neho musí „rozhodne vysporiadať s tými, ktorí sú proti bezpečnosti a pokoju v krajine“. Táto stratégia v podstate zahŕňa práve zatýkanie protestujúcich, ale aj zásahy proti aktivistom a nezávislým médiám v krajine. Situácia sa však môže ešte viac vyostriť. Iránska štátna televízia totiž z účasti na nepokojoch obvinila ozbrojených kurdských disidentov žijúcich v exile v Iráne. Médium zároveň uviedlo, že iránske Revolučné gardy ostreľovali základne kurdských opozičných skupín v regióne na severe Iraku, kde menšina pôsobí. Pred irackým sídlom OSN sa zhromaždili desiatky irackých a iránskych Kurdov, ktorí skandovali: „Smrť diktátorovi“, čím odkazovali na Chameneího.
Foto kredit: Shahram Sharif, Flickr