Nedávne zistenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) o obohacovaní uránu na úroveň takmer 84 percent v iránskom zariadení vyvolalo vážne obavy z iránskych jadrových kapacít. Takáto úroveň obohatenia je len tesne pod 90 percentami, ktoré sú prahovou hodnotou pre výrobu jadrových zbraní.
Irán stále tvrdí, že chce atómovú energiu využívať len na mierové účely. Veľmi vysokú úroveň obohatenia u nájdených stôp označil za nezamýšľanú fluktuáciu. S cieľom overiť tvrdenia Teheránu nedávno do Iránu odcestoval generálny riaditeľ MAAE. Účelom rokovaní s Iránskou organizáciou pre atómovú energiu (AEOI) je dosiahnutie väčšej konformity a spolupráce, ako aj na vykonávanie ďalších overovacích a monitorovacích činností.
Americké ministerstvo obrany ale už niekoľko mesiacov varuje, že čas, ktorý Irán potrebuje na výrobu dostatočného množstva štiepneho materiálu na výrobu jednej bomby, sa skrátil pod dva týždne. Treba však zdôrazniť, že to nevyhnutne neznamená, že Irán je schopný vyrobiť jadrovú bombu za menej ako 14 dní. Ak neberieme do úvahy finančné náklady na výrobu jadrovej zbrane, generálny riaditeľ MAAE uviedol, že výroba jadrovej zbrane, ktorá by sa dala použiť v rakete, by si vyžadovala rádovo mesiace. Hoci je americká spravodajská komunita presvedčená, že Teherán stále nerozhodol o obnovení programu na výrobu atómovej zbrane, už samotný nález tak vysoko obohateného uránu poukazuje na naliehavú potrebu diplomatických opatrení, ktoré by Irán odradili od takéhoto kroku v budúcnosti. Tie by eventuálne viedli k priebežnému monitorovaniu iránskeho jadrového programu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných predpisov.
Rokovania o obnovení tzv. jadrovej dohody (JPCOA) s Iránom ale aktuálne uviazli na mŕtvom bode. Irán ešte v roku 2015 podpísal medzinárodnú dohodu, v ktorej súhlasil s obmedzením svojho jadrového programu a prisľúbil, že nebude vyvíjať jadrové zbrane výmenou za zmiernenie sankcií uvalených na Teherán. V roku 2018 ale Donald Trump od dohody odstúpil s odôvodnením, že bola neúčinná, a uvalil na Irán opäť sankcie. Americký prezident Joe Biden sa usiloval o novú „dlhodobejšiu a ráznejšiu“ jadrovú dohodu. V tejto chvíli ide o to, aby sa našiel kompromis, prijateľný ako pre Teherán, tak Washington.
Špecifické riziko predstavuje tiež zbližovanie Iránu s Moskvou v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu. Obe krajiny pod medzinárodnými sankciami prehlbujú svoju spoluprácu, pričom Irán Moskve dodáva drony a tiež muníciu. Na Západe panujú obavy, že by Moskva mohla na oplátku dodať Iránu prostriedky k zlepšeniu obranyschopnosti iránskych jadrových zariadení, napríklad pomocou dodávok systémov S-400. Tie by mohli výrazne skomplikovať prípadné izraelské preventívne útoky na tieto zariadenia.
Hlavnú hrozbu ale predstavuje scenár, v ktorom by Rusko Iránu poskytlo kľúčové know-how pre rozvoj raketovej technológie schopnej niesť nukleárne hlavice. Objavujú sa tiež úvahy, že by Irán mohol od Ruska žiadať priamo jadrový materiál či inú pomoc pri budovaní svojho jadrového programu. Ak sa Irán a Rusko rozhodnú spolupracovať na nukleárnej báze v snahe spoločne čeliť USA a Západu, medzinárodné spoločenstvo si bude musieť nájsť nové spôsoby, ako zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva. Navyše, pokiaľ sa Teheránu skutočne podarí priblížiť k získaniu jadrovej zbrane, je vysoko pravdepodobné, že na iránske jadrové zariadenia podnikne preventívny útok Izrael. Irán sa židovskému štátu dlhodobo vyhráža vymazaním z mapy a jadrová zbraň v iránskych rukách tak predstavuje priame ohrozenie existencie Izraela.
Nadobudnutie jadrových zbraní Iránom by malo politické a bezpečnostné dôsledky pre celý svet a nevyhnutne by narušilo už tak krehkú mocenskú stabilitu nielen v bezprostrednom regióne. Jadrovú zbraň by sa veľmi pravdepodobne v reakcii rozhodlo získať tiež Turecko alebo Saudská Arábia. To by mohlo viesť k nebezpečnej erózii globálneho režimu zákazu šírenia jadrových zbraní, ktorý je od konca druhej svetovej vojny základným kameňom medzinárodnej bezpečnosti.
Foto kredit: Flickr.com/siedersamuel