Prebiehajúci NATO Summit vo Washingtone vystrelí aspoň krátkodobo do verejného priestoru množstvo tém týkajúcich sa obrany, bezpečnosti a aktuálneho medzinárodného diania. Budeme sa hýbať na spektre od vojenských záležitostí cez politicko-diplomatický kuloár až po otázky priemyslu.
Môj osobný výber oblastí, ktoré odporúčam na summite (a samozrejme aj po ňom sledovať) je spolupráca EÚ – NATO, vzťahy s indo-pacifickými partnermi Aliancie a samozrejme Ukrajina. Prvé dve témy nie sú príliš často „titulkotvorné“ či inak povedané sexy. Obzvlášť indo-pacifický región sa môže zdať zo strednej Európy ako iste dôležitá, ale predsa len veľmi vzdialená časť sveta a naše problémy sú tu a teraz.
Tu a teraz však severokórejské muničné sklady pomáhajú udržiavať ruskú agresiu voči Ukrajine. Tu a teraz juhokórejské automobilky a technologické firmy majú signifikantné investície obzvlášť v našom regióne. Seoul sa súčasne stáva silným hráčom aj v obrannom priemysle. Indopacifický región mimo pochybností postupne nahrádza euroatlantický región ako primárne ihrisko globálnej politiky. Až 40% zahraničného obchodu krajín EÚ prechádza geopolitickým hotspotom juhočínskeho mora. Dobrou správou je, že viaceré kľúčové krajiny ako Japonsko, Južná Kórea, Nový Zéland či Austrália čítajú zmeny v medzinárodnom prostredí veľmi podobne ako my. To je solídny základ rozvoja partnerstva a spolupráce v hlavných bodoch ako kybernetická bezpečnosť, podpora Ukrajine, priemyselná spolupráca a vyvažovanie čínskeho vplyvu. Spolupráca EÚ a NATO je pravidelným evergreenom spojeneckých summitov. Aktuálne je až 24 krajín z 32 členských štátov NATO je súčasne členom EÚ. V minulosti sme si zvykli oddeľovať tieto dve entity podľa kľúča EU – mierový projekt – ekonomický rozvoj – prosperita a NATO – vojensko-politická aliancia – obrana – bezpečnosť. Toto rozdelenie dnes platí historicky najmenej a dôvodom zmeny je posun a zvýšená aktivita EU v obranných otázkach vyvolaná ako reakcia po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022.
Dnes z môjho pohľadu najzásadnejšou oblasťou, kde potrebujeme efektívnejšiu spoluprácu je úsilie, čo najrýchlejšie nakopnúť obranný priemysel. Témou dňa (žiaľ stále) sú nedostatočné produkčné kapacity (155mm munícia je len najurgentnejší a najviditeľnejší problém), reálna štandardizácia a interoperabilita, dostupnosť kapitálu pre podniky a veľké spoločné nákupy. Duplikácia úsilia, nekoordinované iniciatívy či nedostatok pravidelnej komunikácie odčerpáva pozornosť, čas a prostriedky, čo je dnes luxus, ktorí si nevieme dovoliť.
Čo sa týka Ukrajiny za najpraktickejšie otázky dňa považujem predvídateľnosť, systematickosť, včasnosť a rozsah poskytovanej pomoci. Toto sú štyri absolútne zásadné premenné, ktoré určia či pomoc skutočne pomôže. Hovoríme o výcviku, dodávkach vojenského materiálu a zbraní, zdieľaní kľúčových spravodajských informácií, bilaterálnych bezpečnostných dohodách s Ukrajinou atď. Toto sú hmatateľné, konkrétne veci, ktoré pomôžu Ukrajine vybojovať vojnu. V pozornosti médií samozrejme budú hlavne politické otázniky okolo členstva/pozvánky do NATO, aký jazyk bude niesť záverečné komuniké summity a čo budeme počuť od jednotlivých lídrov.