Sudán, tretia najväčšia africká krajina, čelí už druhý rok brutálnemu konfliktu, ktorý prerástol do humanitárnej katastrofy. Intenzívne boje medzi sudánskou armádou (SAF) a paramilitárnymi Jednotkami rýchlej podpory (RSF) vedú k hrozbe kolapsu štátu. Súčasne krajinu sužuje najhorší hladomor na svete za posledných 40 rokov. Napriek rozsahu tragédie ostáva vojna v tieni iných globálnych konfliktov, čo spomaľuje humanitárnu pomoc a komplikuje možné mierové riešenia.
Sudánska občianska vojna vypukla 15. apríla 2023 po pokuse RSF o štátny prevrat, ktorý generál Abdal Fattáh Burhán, líder SAF, potlačil. Konflikt medzi Burhánom a generálom Mohamedom Hamdanom Dagalom (Hemedtim) má korene v roku 2021, kedy spoločne zvrhli civilnú vládu premiéra Abdallu Hamdoka. Ich spojenectvo však stroskotalo pre nezhody ohľadom integrácie RSF do sudánskej armády.
Hemedti bol v minulosti jedným z lídrov milície Janjaweed, známej brutálnymi útokmi na nearabské obyvateľstvo Dárfúru, najmä na etnické skupiny Zaghawa, Fur a Masalit. Práve z Janjaweed vznikli súčasné Jednotky rýchlej podpory (RSF), ktorým Hemedti velí.
Od začiatku bojov získali RSF kontrolu nad väčšinou hlavného mesta Chartúmu a západného regiónu Dárfúr. Sudánska armáda drží pod kontrolou strategický prístav Port Sudan. Zatiaľ čo RSF kontrolujú prevažne západnú časť krajiny, SAF majú prevahu na východe. Frontové línie sú však dnes pomerne neprehľadné. Obe strany konfliktu spolupracujú s rôznymi lokálnymi ozbrojenými skupinami, ktorých prítomnosť a aktivita ďalej komplikuje boje. V Južnom Kordofáne pri hraniciach s Južným Sudánom prebieha trojstranný boj medzi RSF, SAF a frakciou Sudánskeho ľudového oslobodzovacieho hnutia-sever (SPLM-N).
V septembri 2024 spustila sudánska armáda ofenzívu zameranú na Chartúm, Sennar a Gezíru. SAF tým prvýkrát od začiatku vojny získali momentum na svoju stranu. RSF zároveň posilňuje svoje pozície na západných hraniciach s cieľom zabezpečiť zásobovacie trasy z Líbye a Čadu.
Vojna dvoch generálov spôsobila jednu z najhorších humanitárnych kríz súčasnosti. Viac než 10 miliónov ľudí bolo vysídlených a polovica štátu, takmer 25 miliónov ľudí, potrebuje humanitárnu pomoc. V utečeneckom tábore Zamzam v Severnom Dárfure bol v auguste 2024 vyhlásený hladomor. Už v apríli 2024 tam každé dve hodiny zomieralo dieťa na následky hladu, pričom odvtedy sa situácia ešte zhoršila. Dnes sa pravdepodobne hladomor šíri naprieč krajinou. Zasiahnutá je aj bývalá obilnica Sudánu – štát Gezíra.
RSF pokračuje v mimoriadne krutej tradícii svojho predchodcu, milície Janjaweed, a v Dárfúre znovu podniká etnické čistky proti nearabským komunitám. Aj kvôli tomu takmer 700-tisíc ľudí utieklo do susedného Čadu, ktorý čelí bezprecedentnému prílevu utečencov. Vzniknutá situácia vyvoláva tlak na čadského prezidenta Mahamata Débyho, ktorý patrí k etnickej skupine Zaghawa – jednej z tých, ktoré trpia na oboch stranách čadsko-sudánskej hranice. Déby čelí kritike svojich krajanov, ktorí mu vyčítajú, že cez Čad prúdia zásoby pre RSF zo Spojených arabských emirátov.
Extrémnu humanitárnu situáciu ďalej komplikujú ťažkosti pri doprave humanitárnej pomoci do Sudánu. Nielen RSF, ale i vládna SAF obmedzujú tieto dodávky, kvôli čomu Svetový potravinový program OSN doručil len zlomok potrebného množstva. Obe strany sa majú zároveň dopúšťať brutálneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva.
Sudánska občianska vojna má tiež čoraz zásadnejšie regionálne dopady. Kvôli 800-kilometrovému sudánskemu pobrežiu pri Červenom mori ovplyvňuje konflikt nielen Afriku, ale aj Stredný východ, či dokonca Európu, kde rastie obava zo zvýšenej migrácie.
Do konfliktu sa aktívne zapájajú viaceré regionálne mocnosti. Saudská Arábia, Egypt a Spojené arabské emiráty (SAE) sledujú vlastné geopolitické záujmy, pričom medzi Saudmi a SAE prebieha nepriamy mocenský boj. Sudánska armáda bojuje aj vďaka podpore Ruska či Iránu. Rusko momentálne podporuje SAF výmenou za priestor na vybudovanie vojenskej základne pri Červenom mori, neďaleko Port Sudan. Irán podporou SAF sleduje potláčanie vplyvu Spojených arabských emirátov a potenciálne zvýšenie vplyvu v Červenom mori.
Na druhej strane, RSF pod vedením Hemedtiho stoja na masívnej podpore zo SAE, ktoré si tak zabezpečujú prístup k sudánskej pôde a prírodným zdrojom. Hemedti má so SAE úzke väzby – RSF bojovali po boku Emirátov v Jemene a Líbyi. Abú Zabí je tiež najväčší odberateľ sudánskeho zlata, ktoré kontroluje práve Hemedti.
Súčasná fáza konfliktu v Sudáne dosiahla kritický bod, pričom vyhliadky na mierové riešenie sú čoraz pesimistickejšie. Mierové iniciatívy, vrátane pokusu Spojených štátov usporiadať rozhovory SAF a RSF v Švajčiarsku, zlyhávajú. Jej pokračovanie môže definitívne Sudánu priniesť líbyjský scenár s paralelnými vládami, prípadne totálne zlyhanie štátu. Takýto vývoj by mohol destabilizovať širší región, podobne ako občianske vojny v Líbyi či v Somálsku.
Nádej na ukončenie občianskej vojny v Sudáne síce existuje, no zatiaľ je v nedohľadne. Krajina potrebuje okamžité posilnenie humanitárnej pomoci, oveľa väčšiu medzinárodnú pozornosť a z nej vyplývajúci tlak na zastavenie boja.
Ilustračný obrázok bol modifikovaný Adapt Logom-zdroj: https://www.freemalaysiatoday.com/category/world/2024/10/22/at-least-50-killed-in-2-days-of-fighting-in-sudan/