Izrael a Libanon podpísali za sprostredkovania USA koncom októbra historickú zmluvu o vymedzení námornej hranice v Stredozemnom mori. Blízkovýchodní susedia sú desiatky rokov technicky vo vojnovom stave a ani dnes nemajú nadviazané oficiálne diplomatické styky. Súčasťou desiatky rokov trvajúcich problémov medzi oboma krajinami boli práve aj rozsiahle náleziská zemného plynu nachádzajúce sa v sporných vodách Stredozemného mora. Povedie ale vyriešenie tejto otázky tiež k celkovému zlepšeniu vzťahov oboch krajín a k väčšej stabilite pre konfliktmi zmietaný región?
Pokiaľ neprišlo k uzavretiu dohody, Izrael nemohol plne rozvíjať ropné pole Karish z podmorských plynových ložísk nachádzajúcich sa vo vodách medzi Libanonom a Izraelom, rovnako ako ani pole Qana-Sidon. Zmluva priznáva Izraelu plné práva na ťažbu z ložiska Karish s odhadovanými zásobami 68 miliárd metrov kubických plynu (bcm) a Libanonu plné práva na ťažbu z poľa Qana-Sidon, ktoré má potenciálne rezervy až na úrovni 100 bcm. Beirút ale súhlasil s tým, že 17% z prípadných príjmov pripadne Izraelu.
Energean, grécka ťažobná spoločnosť, už začala ťažbu v izraelskom poli Karish. Plynovod spájajúci vrtné sústavy s izraelským pobrežím má počiatočnú kapacitu na prepravu 6,5 bcm, pričom celkovo má potenciál na 8bcm plynu ročne. Toto pole je tak pre Izrael menšie než tie, ktoré sa nachádzajú na jeho území, ako je Tamar a Leviathan. Potenciálnym víťazom v dlhodobom horizonte je aj Európska únia, ktorá sa vie vďaka dohode uzavretej medzi EÚ, Izraelom a Egyptom v budúcnosti dostať k tomuto exportovanému plynu ako odberateľ. V rámci tejto dohody Izrael bude vedieť dodávať potenciálne až 40bcm plynu do Európy ročne, čo predstavuje tretinu plynu, ktorý do Európy dodávalo Rusko.
Z opatrných vyjadrení odchádzajúceho libanonského prezidenta však možno usúdiť, že dohoda o vymedzení námornej hranice nebude znamenať posun k výraznému zlepšeniu vzťahov či uzmiereniu Izraela a Libanonu. Otázkou tiež ostáva, či je pre Libanon uzavretie dohody s Izraelom rovnako ekonomicky prospešné, ako pre Izrael, nakoľko zásoby v poli Qana-Sidon neboli ešte potvrdené. Náznaky, či sú aktuálne odhady o zásobách plynu v Qana-Sidon správne, sa ale môžu objaviť už na budúci rok, keď má francúzska firma TotalEnergies začať s prieskumom ložiska.
Aktuálne je tak podpísaná dohoda ekonomicky výhodnejšia pre Izrael aj kvôli tomu, že Libanon by príjmy z ťažby potreboval čím skôr kvôli aktuálne prebiehajúcej katastrofickej ekonomickej kríze v krajine. Podľa slov niektorých expertov si Libanon ešte bude musieť dlho počkať na to, aby dokázal z ložísk plynu profitovať. Na základe aktuálnych odhadov totiž môže ťažba z ložiska Qana-Sidon začať realisticky najskôr o päť rokov. Závery predchádzajúcich prieskumných aktivít realizovaných v oblasti spoločnosťami TotalEnergies, Novatek a Eni navyše konštatovali, že toto územie nedisponuje finančne významnými zásobami plynu.
Uzavretie dohody zároveň mohlo ovplyvniť aj výsledok nedávnych izraelských parlamentných volieb, keď pomohlo k výhre opozície a Benjamina Netanjahua. Súperi končiaceho premiéra Lapida totiž prezentovali uzavretie dohody s Libanonom ako “podvolenie sa”.
K uzavretiu tejto dohody po dvoch rokoch od začatia siahodlhých rokovaní mohol prispieť aj väčší dopyt po energetických komoditách z Európy či potreba zlepšenia ekonomickej situácie Libanonu. V konečnom dôsledku však táto dohoda viac ekonomicky prispeje Izraelu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Otázkou ale zostáva, do akej veľkej miery je vlastne zmluva ekonomicky prospešná pre Libanon, keďže sa stále môže ukázať, že zásoby zemného plynu na získanom území nie sú významné. Čo však ostáva takmer isté je to, že k celkovému zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami táto dohoda pravdepodobne nepovedie.
Foto kredit: Canva.com
