Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne organizácie a médiá, ktoré získavajú viac ako 20 % finančných prostriedkov zo zahraničných zdrojov, zaregistrovali ako organizácie „vykonávajúce záujmy cudzej moci“. V takomto prípade sú povinné predkladať ročné finančné výkazy o svojej činnosti, pričom za porušenie zákona by sa im mohli byť uložené drastické pokuty.
Kontroverzný návrh zákona bol predložený 3. apríla 2024 a bol schválený vo všetkých troch čítaniach (tretím čítaním prešiel 13. mája 2024 v pomere 84 ku 30 hlasom). Po treťom by ho musela podpísať prezidentka Gruzínska Salome Zurabišviliová. Tá však zákon vetovala. Gruzínska túžba však má v parlamente dostatočný počet poslancov na to, aby jej veto prelomila.
Proces prijímania zákona je sprevádzaný protestami, ktoré odštartovali už 9. apríla. Od druhého schválenia pritom protestujúci vychádzajú do ulíc hlavného mesta Tbilisi každú noc. Od konca apríla sa pritom objavujú informácie, že bezpečnostné zložky neprimerane zakročili proti skupinám protestujúcich. Podľa správy ministerstva vnútra boli použité vodné delá, slzný plyn a štipľavý sprej, pričom za prvé dva májové dni malo byť hospitalizovaných 15 ľudí vrátane príslušníkov poriadkových síl.
Návrh je inšpirovaný ruskou legislatívou o „zahraničných agentoch“
Podľa prozápadnej opozície by mohol byť zákon použitý na potláčanie disentu, ale aj zablokovanie vstupu Gruzínska do Európskej únie. Viacerí európski lídri medzičasom varovali, že navrhovaný zákon je „nezlučiteľný“ s európskymi normami a hodnotami. Aj ďalšie štáty vrátane Veľkej Británie, Talianska, Nemecka či USA daný návrh zákona kritizovali.
Podľa gruzínskej vlády je cieľom pripravovanej legislatívy zvýšiť transparentnosť financovania zo zahraničia. Uvádza pritom, že návrh bol vypracovaný podľa vzoru zákona z USA z roku 1938 a ďalších opatrení prijímaných v západných štátoch. Americký zákon o registrácii zahraničných agentov (Foreign Agents Registration Act, FARA) vyžaduje, aby sa zahraniční agenti alebo lobisti iných štátov zaregistrovali do databázy ministerstva spravodlivosti. V tomto prípade sa však obavy oprávnene spájajú predovšetkým so škodlivým ruským pôsobením, ktoré sa po roku 2016 pretavilo do aktualizácie FARA.
Odporcovia gruzínskeho návrhu zákona pripodobňujú situáciu skôr k ruskej legislatíve, ktorá je platná od roku 2012, a výrazne okliešťuje slobodu slova, legitímne nástroje a kanály občianskeho aktivizmu. Navyše, od roku 2012 mohli byť za „zahraničných agentov“ označované len registrované organizácie, postupne však došlo k rozšíreniu aj na médiá, ďalšie kategórie osôb a združenia bez právnej subjektivity. O drastické rozšírenie sa zaslúžila novela zákona z roku 2022.
Gruzínska túžba, ktorá vedie vládu od roku 2012, sa pokúsila spomínaný zákon prijať už v roku 2023. V dôsledku rozsiahlych protestov bolo od zákona ustúpené, samotné protesty však boli v provládnych informačných zdrojoch klamlivo prezentované – v súlade v ruskou rétorikou – ako organizované a financované Západom.
O návrhu zákona sa šíria klamstvá. V ich etablovaní pomáhajú reklamy na Facebooku
Podľa Laboratória digitálneho forenzného výskumu (DFRLab), ktoré pôsobí pod Atlantic Council, došlo k cieleniu reklám na Facebooku proti prebiehajúcim občianskym protestom. Organizácia skúmala reklamy na Facebooku pochádzajúce zo stránok provládnych subjektov, ktoré boli zamerané na demokratických aktivistov a Západ, a to za obdobie medzi 28. marcom a 26. aprílom 2024.
Podľa výsledkov skúmania bolo medzi 20 najväčšími zadávateľmi reklamy až 16 oficiálnych stránok Gruzínskej túžby, ale aj jednotlivých členov vlády a ďalších stránok s provládnym obsahom. Medzi informačnými zdrojmi sa objavili provládne médiá, anonymné stránky podporujúce Gruzínsku túžbu, ale aj stránky, ktoré sa pre zvýšenie vlastnej legitimity falošne prezentujú ako fact-checkingové platformy.
DFRLab uvádza, že daných 16 stránok vynaložilo v uvedenom období na reklamu na Facebooku viac ako 89-tisíc amerických dolárov. Platforma zároveň vypracovala obsahovú analýzu publikovaných reklám a prevažujúce dezinformačné naratívy rozdelila do troch skupín.
V prvom rade išlo o vyššie zmieňované tvrdenie prokremeľských propagandistov, ktorí uvádzajú, že protesty v Gruzínsku organizuje Západ s cieľom rozpútať v štáte revolúciu alebo prevrat. Nasledoval naratív o tom, že dané protesty sú demonštráciami LGBTQ+ skupín. Tie sa propagandisti dlhodobo snažia prepájať s predstavou dekadentného Západu, ktorý údajne atakuje tradičné hodnoty a spôsob života Gruzíncov, čím je naprieč populáciou umocňovaný strach a falošný pocit ohrozenia.
Napokon, medzi dezinformačnými naratívmi sa podľa DFRLab objavovala aj línia o tom, že Západ zasahuje do vnútorných záležitostí Gruzínska. Podobne ako pri predošlých posolstvách, aj v tomto prípade dochádzalo k vytváraniu atmosféry strachu, keďže reklamy na Facebooku usilovali o podnietenie predstavy o okliešťovaní gruzínskej suverenity. Daný naratív mnohokrát verejne vyjadril aj Bidzina Ivanišvili, čestný predseda strany Gruzínska túžba.
Dané skutočnosti naznačujú, že vládnuca strana pristupuje k presadzovaniu týchto naratívov koordinovane, pričom usiluje o delegitimizáciu samotných protestov, resp. snahy verejnosti zabrániť prijatiu zákona o zahraničných agentoch v jeho aktuálnej podobe. Podľa kritikov môže tiež neprimerané zakročenie proti protestom a následné presadenie zákona narušiť demokratické smerovanie štátu a ohroziť jeho možnú integráciu do západných štruktúr.
Jedným z hlavných faktorov odklonu od demokratizácie môže byť práve aktivita Gruzínskej túžby, ktorá sa v posledných rokoch pričinila o zlepšenie vzťahov s Ruskom. Tie boli narušené vojnou z roku 2008, po ktorej Rusko vyhlásilo Abcházsko a Južné Osetsko za samostatné štáty a medzi oboma republikami došlo k prerušeniu diplomatických stykov. Oteplenie vzťahov v posledných rokoch má na svedomí strana, ktorej líder Ivanišvili zbohatol v Rusku a podľa opozičných politikov slúži ruským záujmom. Pokiaľ teda bude Gruzínska túžba pri moci, je možné očakávať skôr priateľskejší vzťah k Ruskej federácii, a ako sa ukazuje, aj kopírovanie prokremeľkej propagandy.
Foto kredit: by uskarp from Getty Images/Canva.com