Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a iným problematickým obsahom. To môže viesť k tomu, že aj po toľkých rokoch vítaná vyššia účasť môže byť dvojsečnou zbraňou.
Mobilizácia voličov prostredníctvom dezinformácií a pochybných naratívov je vlastná najmä stranám, ktoré sa buď snažia o záchranu svojej budúcnosti (Republika a SNS) alebo pokračujú na úspešnej vlne predchádzajúcich volieb na národnej úrovni (SMER-SSD). Predvolebnú komunikáciu týchto strán spájajú najmä naratívy, ktoré používajú – okrem apelov na národovectvo či falošných volaní po mieri sa jednotliví kandidáti spoliehajú na časom overenú démonizáciu Bruselu a západných hodnôt.
Európska únia je veľkej časti slovenskej populácie vzdialená. Brusel je preto ideálnym cieľom útokov, zároveň sa ním ľahko vytvára obraz vonkajšieho nepriateľa. Čo človek nepozná, toho sa ľahšie vyľaká. Napomáha viacero faktorov – dlhodobá dvojtvárnosť rétoriky politikov (ktorí doma EÚ obviňujú a v zahraničí spolupracujú), nízka úroveň prináležitosti k európskej identite či pomenšia poznateľnosť EÚ aktivít a inštitúcií. Rétorika kandidátov, ktorej sa venujeme ďalej, sa tieto problémy nesnaží odstrániť. Práve naopak, pragmaticky ich prehlbuje.
Účasť vs. zraniteľnosti
V roku 2014 sa eurovolieb na Slovensku zúčastnilo 13,05 % voličov. Išlo o rekordne nízke číslo. Pred piatimi rokmi účasť dosiahla skoro 23 %. Aj napriek tomu zostala najnižšia zo všetkých členských krajín EÚ. Viacero prieskumov na 8. jún 2024 predikuje historicky rekordnú účasť slovenských voličov.
Rastúci záujem o eurovoľby je celoúnijným trendom. Jedným z dôvodov je aj súčasná geopolitická situácia. Vo februári a marci vyjadrilo pravdepodobný záujem voliť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) až 62 % Slovákov. O podobných číslach hovorí aj nedávny prieskum organizácie Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO). Podľa jeho výsledkov by sa na Slovensku eurovolieb určite zúčastnilo 39 % respondentov a skôr áno ďalších 23 %.
Aj napriek optimistickým očakávaniam, konzervatívne môžeme účasť slovenských voličov vo voľbách do EP odhadovať na úrovni okolo 30 %. Stále tak pôjde o voľby, o ktoré Slováci vyjadrujú najmenší záujem, čo sa odzrkadľuje aj na váhe hlasov. Tá je silnejšia ako je tomu v prípade iných volieb, čo ich robí zaujímavejšími pre politické subjekty, ktoré v parlamentných voľbách pohoreli. Pre príklad, krajne-pravicovej Republike v prieskumoch eurovolieb agentúry odhadujú od siedmich do 11 % hlasov.
Atmosféra, v ktorej sa Slovensko nachádza po kampaniach pred parlamentnými a prezidentskými voľbami, zároveň môže hrať do karát vládnej koalícii. Zdá sa, že elektorát strán SMER-SSD, Hlas-SD a SNS je o čosi viac zmobilizovaný. Paradoxne môže obsahovať aj prívržencov, ktorí sú euroskeptickí či až priamo proti-západne ladení.
Dlhodobo sa pri hodnotení eurovolieb na Slovensku sústreďujeme na štatistiky účasti. Kvantita však ani zďaleka nemusí byť dôležitejšia ako odolnosť a informovanosť voličov. Tí dnes môžu pri svojom rozhodovaní podliehať nefaktickým informáciám a manipuláciám zo strany kandidátov, ktorí chcú kreslo v EP paradoxne získať aj napriek kontinuálnemu odmietaniu základných myšlienok EÚ.
Na túto zraniteľnosť slovenských voličov nepriamo poukazuje aj tohtoročný výskum Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý sa zameriaval na problematiku konšpiračných teórií. Výsledky hovoria jasne: slovenskí respondenti súhlasia s protizápadnými konšpiračnými teóriami najviac spomedzi štátov V4. A zároveň, ich prívrženci sa hlásia najmä k politickej ľavici a konzervativizmu, čo môže byť (a je) vodou na mlyn slovenskému dezinformačnému ekosystému.
Podľa posledného prieskumu Globsec Trends až 29 % Slovákov vníma zo strany EÚ ohrozenie svojich hodnôt či identity. Podľa 66 % nám Európska únia diktuje, čo máme robiť, bez toho, aby to Slovensko mohlo ovplyvniť. Aj to je výsledok dezinformačných naratívov, ktorým EÚ dlhodobo čelí. Tie sú častokrát v súlade práve s ruskou propagandou a na Slovensku ich okrem iných šíria aj politici.
Mobilizácia strachom, klamstvom a populizmom
Vzorec, ktorý aj v kampani pred eurovoľbami používajú viacerí kandidáti na Slovensku, je jednoduchý a spolieha sa na vytvorenie dynamiky “my vs. oni”. Primárny odkaz voličom hovorí o tom, že EÚ sa im snaží ublížiť. Je strašiakom, je niečím iným ako sme my a nič dobré nás s ňou nečaká. Ako to zvrátiť?
Zvolením práve tých kandidátov, ktorí tento strach šíria na platforme vojny na Ukrajine (vojna vs. mier), suverenity Slovenska (suverenita vs. diktát) alebo akéhosi hodnotového súboja (tradičné hodnoty vs. západné, dekadentné, liberálne, progresívne hodnoty). Modus operandi takýchto dezinformačných aktérov na Slovensku je jednoduchý – vytvoriť zdanie o hrozbe Bruselu, strachom mobilizovať k účasti na voľbách a ďalej pokračovať v rétorike o tzv. zjednotených vlasteneckých silách, ktoré prichádzajú na pomoc záujmom bežnej populácie.
Stačí sa pozrieť na to, ako v posledných týždňoch komunikuje SMER-SSD, krajne-pravicová Republika a SNS. Strany spája silný anti-EÚ sentiment, národný populizmus a pro-ruské videnie geopolitickej situácie. Piliere rétoriky formuje najmä premiér Robert Fico, ktorý dlhodobo voči sebe stavia záujmy Slovenska a EÚ. EÚ kontinuálne obviňuje z podpory vzájomného zabíjania Slovanov a vojnového štváčstva na Ukrajine. Do protikladu dáva tzv. suverénnu zahraničnú politiku Slovenska, ktoré prezentuje ako pioniera mieru v Európe.
Falošné volania po mieri a o čosi silnejšiu glorifikáciu Ruska prezentuje dvojka kandidátky SMER-SSD Ľuboš Blaha, ktorý chce v Bruseli „bojovať proti plazivému fašizmu“. Pri inej príležitosti zas tvrdí, že „by sa západoeurópske národy mali plaziť a ďakovať Rusom za oslobodenie“. Podobné výroky živia sedimenty sovietskej propagandy, ktoré Kremeľ používa dodnes a snaží sa nimi Rusko vykresľovať ako odvekého bojovníka proti nacizmu. Zároveň je nimi falošne argumentovaná podstata ruskej agresie na Ukrajine, z ktorej je Moskva vyviňovaná aj za pomoci rétoriky slovenských vládnych predstaviteľov.
Rusko je v očiach niektorých kandidátov SMER-SSD priateľom Slovenska – v posledných mesiacoch sa apeluje najmä na historickú úlohu Červenej armády. Celkom paradoxne to robia najmä tí, ktorí dnes odmietajú vojensky pomôcť okupovanej Ukrajine. A navyše, za tento odklon od jednoty Západu skrývajú aj svoje posledné prehrešky voči právnemu štátu a demokracii.
Hrozbu zastavenia eurofondov manipulatívne prezentujú ako reakciu EÚ na suverénnu zahraničnú politiku Slovenska, ktoré má v tejto alternatívnej realite bojovať proti vojnovému štváčstvu Bruselu. Možno očakávať, že podobne budú interpretovať aj potýčky, do ktorých sa môžu s EÚ dostať v súvislosti s návrhom zákona o mimovládnych organizáciách.
Ľuboš Blaha by svojou rétorikou, ktorou inšpiruje aj ďalších na kandidátke (napr. Moniku Beňovú, Erika Kaliňáka či Katarínu Roth Neveďalovú), mohol prilákať voličov, ktorých by eurovoľby bežne nezaujímali. Prípadne sa môže opakovať scenár z parlamentných volieb, kedy by SMER-SSD prebral svojimi príbuznými tvrdeniami časť elektorátu krajne-pravicovej Republiky.
Pre Republiku sú eurovoľby po minuloročnom zlyhaní v parlamentných voľbách kľúčové. Predvolebnej kampani sa preto už dlhodobo a aktívne venuje Milan Uhrík, ku ktorému sa v posledných týždňoch postupne pripájajú aj ďalší spolukandidáti – od Milana Mazureka cez Annu Belousovovú až po Líviu Pavlíkovú (moderátorka Kulturblogu). Rétorikou sa od SMER-SDD krajne-pravicové hnutie veľmi nelíši.
Podobne ako Fico strašia budúcnosťou EÚ, v ktorej bude menej slobody a demokracie, ale viac útlaku voči malým členským štátom. Okrem bagatelizovania zelených politík a strašenia bruselským diktátom sa kandidáti Republiky sústreďujú na manipulatívne vytváranie obrazu neistej, neefektívnej a dekadentnej EÚ, ktorá má okliešťovať suverenitu Slovenska.
Strach a neisté situácie potrebujú svojich hrdinov a riešenia – pre Republiku to sú vlastenci, pre SMER-SSD suverénny slovenský štátny záujem. SNS sa zas drží naratívu, ktorým útočí na opozíciu – narozdiel od liberálov Slovensko v Bruseli nezradí. Národniari radšej zradia slovenskú demokraciu a právny štát.
Slovensko nie je žiadnou anomáliou. Pre ilustráciu, francúzska strana Marine Le Pen (Rassemblement national) v prieskumoch presahuje 30 %, nemeckej AfD je odhadovaných okolo 18 % hlasov. Je otázne ako sa na preferenciách nemeckej krajnej pravice ešte odrazia nedávne škandály niektorých členov, ktorí mali byť podľa obvinení na výplatnej páske Ruska a Číny.
Nárast vplyvu populistov, či už krajne ľavicových alebo pravicových, v EP je teda celo-európskou obavou a trendom. Dnes preto už nie je otázkou či je EÚ dostatočne pripravená pred voľbami. Skôr sa zamerajme na to, či je odolná a pripravená na to, čo môže prísť po nich aj vďaka novému zloženiu EP.
Foto kredit: by djedzura from Getty Images/Canva.com