Etnické čistky ešte viac vystupňovali krízu v konfliktami zmietanej Etiópii. Africká krajina už 20 mesiacov zažíva krvavú občiansku vojnu, čelí najhoršiemu suchu za posledných 40 rokov a situáciu zhoršujú tiež súbežne prebiehajúce ozbrojené strety so susedným Sudánom kvôli pohraničným sporom.
K etnicky motivovanému masakru, ktorý si vyžiadal 30 životov príslušníkov etnika Amharov,došlo v blízkosti mesta Gaba Robi ležiaceho v regióne Oromia na západe krajiny. K podobnému, etnicky motivovanému útoku došlo v oblasti už v júni, keď ozbrojení útočníci vtrhli do dediny Tole, obývanej prevažne Amharmi a zanechali po sebe 100 mŕtvych a až 2 000 ľudí, ktorí utiekli z dediny pred divokou streľbou. Za etnickými útokmi údajne stojí Ormoská oslobodzovacia armáda (OLA), miestna povstalecká skupina bojujúca za nezávislosť Oromie od Etiópie. Tá ale obvinenia odmieta a zo zodpovednosti obvinila milície napojené na centrálnu vládu. Na dôveryhodnosti tvrdení predstaviteľov OLA ale uberá najmä fakt, že príslušníkom etnickej skupiny Amhara, ktorá bola zmasakrovaná, je aj etiópska prezidentka.
Koncom júna tiež došlo k útoku, ktorý OLA uskutočnila v okrese Gimbi, kde miestni obyvatelia napočítali približne 230 mŕtvych tiel, vrátane žien a detí. V regióne sa budujú masové hroby pre obete, čo tiež predznamenáva, že konflikt sa zďaleka neskončil. K útokom na civilné obyvateľstvo ale v oblasti preukázateľne dochádza aj zo strany provládnych jednotiek. Dôvodom sú najmä obvinenia s kolaborácie s OLA. Príkladom je udalosť mája 2021, keď vládne bezpečnostné sily popravili miestneho, 17-ročného chlapca.
Etiópsky premiér Abiy Ahmed, ktorý v roku 2009 získal Nobelovu cenu za mier za ukončenie vojny medzi Etiópiou a Eritreou, prisľúbil, že zlikviduje OLA a bude pracovať na obnovení stability v regióne. O konflikte v sa však Oromii píše len veľmi málo a zložitosť krízy prispieva k tomu, že je ťažké získať informácie z odľahlých oblastí regiónu.
Okrem Oromie sa správy o etnických čistkách objavujú aj v ďalšom etiópskom regióne – Tigraj, ktorý je navyše oblasťou, kde prebiehajú aj pohraničné ozbrojené strety so Sudánom. V regióne, podobne ako v Oromii pôsobia povstalecké skupiny vedúce boj proti centrálnej vláde. Tigrajci sú nakladaní do nákladných áut a vyháňaní zo svojich domovov do záchytných táborov, kde životné podmienky nepripomínajú „život“. Mnohí zomierajú na choroby, hlad alebo mučenie, a to všetko kvôli svojej etnickej príslušnosti. Dediny zostávajú vyrabované, vyplienené a vyľudnené; podľa Koordinačného centra pre mimoriadne situácie v Tigraji, ktoré riadi etiópska federálna vláda, najmenej 4,5 milióna ľudí v regióne hladuje. V dokumente regionálnej vlády Tigraja sa uvádza, že do februára tohto roku zomrelo hladom už 21 ľudí, ťažko si predstaviť, koľko ďalších odvtedy zomrelo a koľko prípadov je neznámych. Konflikt sa začal, keď vláda začala vojenskú operáciu proti vládnucej strane v regióne Tigrajský ľudový oslobodzovací front (TPLF). Etiópskej armáde sa podarilo zastaviť postup TPLF len necelých 100 míľ od etiópskeho hlavného mesta Addis Abeby a následne zatlačila povstalcov späť do hornatého regiónu Tigraj. Konflikt sa potom zmenil na partizánsku vojnu, ktorá dodnes sužuje región.
Zatiaľ sa zdá, že konflikty v krajine sa v dohľadnej dobe neupokoja. Pozitívnejšou správou je, že Medzinárodný Výbor Červeného Kríža (MVČK) spolupracuje s Etiópskym Červeným krížom, aby ľuďom poskytol základné humanitárne potreby. Nedávno do Tigraja dorazil tretí konvoj MVČK s nevyhnutnou humanitárnou pomocou, ktorý ľuďom poskytol aspoň základnú pomoc. Keďže koniec konfliktu je v nedohľadne, zdá sa, že v budúcnosti sa táto humanitárna kríza bude len stupňovať.
Foto kredit: Canva.com