Geopolitika Vojenstvo

Eskalácia medzi Izraelom a Iránom v kontexte konfliktu v Gaze: Regionálny konflikt na obzore?

Tomáš Iliev

1. apríla 2024 Izrael zbombardoval jednu z budov iránskeho veľvyslanectva v Damasku. Útok si vyžiadal 16 mŕtvych. Počas útoku boli zlikvidovaní traja vyšší velitelia IRGC a najmenej štyria členovia jednotiek Quds. Od tejto udalosti Damašk sľuboval pomstu Izraelu. Na druhej strane už pred útokom izraelskí predstavitelia tvrdili, že IDF je pripravená odraziť akýkoľvek útok a je pripravená chrániť izraelských občanov pred agresiou.

V odpovedi na izraelský útok 13. apríla 2024 Irán zaútočil priamo na Izrael pomocou viac ako 300 dronov a rakiet Napriek tomuto počtu použitých zbraní neboli z Izraela hlásené žiadne obete. Izrael nezostal pri obrane svojho územia sám. USA, Veľká Británia a Jordánsko pomohli Izraelu zničiť rakety a bezpilotné lietadlá blížiace sa k jeho územiu z Iránu. Okrem toho SAE a Saudská Arábia poskytli Izraelu životne dôležité spravodajské informácie, ktoré umožnili židovskému štátu pripraviť sa na iránsky útok.

Ako odvetu za iránsky útok Izrael odpálil rakety na Irán 19. apríla 2024. Málo sa vedelo o protiútoku Izraela, ktorý podľa zdrojov zasiahol ciele pri meste Isfahán, kde sa nachádzajú iránske jadrové zariadenia a vojenské komplexy. Podľa najnovších správ však jadrové zariadenie nebolo zasiahnuté ani poškodené. Útok na Izrael odsúdila Európska únia, Veľká Británia, USA a ďalší medzinárodní partneri Izraela. Vyzvali tiež na mier a stabilitu v situácii na Blízkom východe po izraelských odvetných útokoch na Irán. Napätie medzi Iránom a Izraelom sa vyostrilo v čase, keď svetoví lídri vyzývajú Izrael a Hamas, aby zastavili krviprelievanie v pásme Gazy – konflikt, ktorý tiež podnecuje napätie medzi krajinami na Blízkom východe.

Aj keď sa mnohí obávajú eskalácie tohto konfliktu, je nevyhnutné mať na pamäti, že ani Izrael, ani Irán nemajú záujem o otvorený konflikt v plnom rozsahu, ktorý by uvrhol celý región do chaosu. Iránsky režim čelí rastúcej nespokojnosti zo strany svojich občanov v dôsledku zlej sociálno-ekonomickej situácie v krajine. Teheránske orgány navyše neustále porušujú ľudské práva. Preto iránska vláda využíva Izrael a prebiehajúcu krízu v pásme Gazy na presmerovanie pozornosti svojich občanov na vonkajších nepriateľov. Iránski predstavitelia mnohokrát zopakovali, že sobotňajší útok bol reakciou na izraelské bombardovanie, a nechcú v takýchto akciách pokračovať.

Taktiež, Izrael je v náročnej situácii, keď sa snaží zničiť Hamas a dokončiť prebiehajúce operácie v pásme Gazy. Navyše mnohí rukojemníci stále nie sú doma a tlak na Netanjahua, aby ich priviedol späť, sa každým dňom zvyšuje. Izraelská spoločnosť nie je spokojná so situáciou. Udalosti zo 7. októbra však Netanjahuovi umožnili presadiť svoj jastrabí štýl politiky a správania. Izraelská spoločnosť je však veľmi citlivá na ďalšie obete, a preto si Netanjahu nemôže dovoliť rozpútať rozsiahlu vojnu s Iránom.

V neposlednom rade musia Izrael a Irán brať do úvahy prítomnosť USA v regióne. Iránsky útok na Izrael by vyprovokoval USA k zvýšeniu aktivity proti iránskym vojenským objektom na Blízkom východe. Táto akcia by mohla predstavovať významnú hrozbu pre prežitie iránskeho režimu. USA varujú Izrael, aby bol veľmi citlivý pri rozhodovaní o svojej reakcii na iránsky letecký útok. Prítomnosť USA v regióne a jej zámery preto neuprednostňujú scenár potenciálnej totálnej vojny medzi Iránom a Izraelom.

Najnovšie udalosti sú súčasťou rastúceho napätia v regióne po tom, čo 7. októbra 2023 viac ako tisíc militantov z Hamasu prekročilo hranicu medzi Izraelom a pásmom Gazy. Izrael zastihli nepripravený a kvôli tejto skutočnosti bolo zabitých viac ako 1200 ľudí. Okrem toho Hamas uniesol viac ako 200 osôb. Krátko nato IDF vstúpili do pásma Gazy a spustili operáciu zameranú na vykorenenie Hamasu z Palestíny. Izraelská vojenská operácia sa nevyhýba palestínskym civilným obetiam, a preto bolo počuť ostrú kritiku z radov izraelských spojencov i odporcov. Irán túto situáciu využíva ako dôvod na trvalú podporu proiránskych zástupcov v krajinách ako Libanon, Sýria alebo Jemen. Bombardovanie iránskeho konzulátu a následný iránsky útok však odštartoval novú kapitolu tohto konfliktu, kde na seba oba štáty priamo zaútočili.

Novinky

Hladomorom zmietaný Sudán: Existuje šanca na ukončenie občianskej vojny?

Sudán, tretia najväčšia africká krajina, čelí už druhý rok brutálnemu konfliktu, ktorý prerástol do humanitárnej katastrofy. Intenzívne boje medzi sudánskou armádou (SAF) a paramilitárnymi Jednotkami rýchlej podpory (RSF) vedú k hrozbe kolapsu…

Ako Mossad paralyzoval Hizballáh: Analýza útoku pomocou vybuchujúcich pagerov

Pred pár týždňami svetom otriasla správa o stovkách vybuchujúcich pagerov v Libanone, patriacim prevažne príslušníkom militantného hnutia Hizballáh. Tisíce z nich 17. septembra o 15:30 obdržali na svojich zariadeniach správu,…

Sľuby versus realita Sahelu: Pokračujúce trápenie vojenských vlád Mali, Burkiny Faso a Nigeru v boji proti džihádistom

Za posledné štyri roky prešiel Sahel vlnou vojenských prevratov, pri ktorých armádni dôstojníci prebrali moc s prísľubmi obnovy bezpečnosti. Od malijského plukovníka Goitu cez burkinského kapitána Traorého až po nigerského…