Pakistan, krajina juhozápadnej Ázie, prednedávnom uzavrela energetickú dohodu s Ruskom pod zámienkou diverzifikácie svojich energetických dodávok. Dohoda bola podpísaná v apríli tohto roku, po tom čo ruská delegácia pricestovala do Islamabadu, aby sa krajiny dohodli na podrobnostiach zmluvy. Prvá zásielka dorazila do Ázie približne o mesiac a pol neskôr. V júni, počas dvoch skúšobných dodávok exportovalo Rusko do južného Pakistanu asi 740 000 barelov ropy. Vtedajší pakistanský premiér, Shehbaz Sharif, označil príchod ropných dodávok z Moskvy za „transformačný deň“ pre krajinu. Na sociálnej sieti X napísal: „Splnil som ďalší zo svojich sľubov národu. Toto je vôbec prvá dodávka ruskej ropy do Pakistanu a začiatok nového vzťahu medzi Pakistanom a Ruskou federáciou.“
Faktom je, že energetické potreby Pakistanu narastajú. Dáta z roku 2019 ukazujú, že krajina dokázala vyprodukovať iba 20% z celkových potrieb krajiny pre spotrebu ropy. Išlo o zhruba 4,3 milióna metrických ton. Zvyšných 80% Islamabad pokrýval zahraničnými importmi. Energetická dohoda s Ruskom tak môže krajine otvoriť nové možnosti. Navyše, Moskva, ktorá bojuje s ekonomickými sankciami uvalenými Západom pre ruskú inváziu na Ukrajine, mala Islamabadu poskytnúť ropné dodávky za zvýhodnenú cenu. Hovorí sa o približne 60 dolároch za barel. Takýto cenový strop stanovili západné krajiny v snahe zbaviť Rusko finančných prostriedkov počas prebiehajúcej vojny na ukrajinskom území. Priemerná cena za barel sa pritom na medzinárodnom trhu v júni tohto roka pohybovala na približne 74 dolároch.
Pakistan je ale v poslednom období zmietaný hospodárskou krízou, v dôsledku ktorej krajina závislá od zahraničných dodávok nemá dostatok cudzej meny na zaplatenie dovozu palív. Vláda v Islamabade potrebuje ročne približne 18 miliárd dolárov na pokrytie dodávok energie a paliva. Štátna banka mala v júni k dispozícii menej ako 4 miliardy amerických dolárov, čo by sotva vystačilo na pokrytie mesačných výdavkov. Musadik Malik, pakistanský minister pre ropu, sľuboval, že s dodávkami ruskej ropy budú klesať aj ceny na čerpacích staniciach v krajine. „Ak začneme dovážať jednu tretinu ropy z Ruska uvidíme veľký rozdiel v cenách, a pocítia to aj vrecká obyvateľov.“
Názory expertov už ale v porovnaní s politickými predstaviteľmi také optimistické nie sú. Najvýraznejšou prekážkou sa zdá byť technická kapacita pakistanských rafinérií. Pakistan totiž dováža ropu a plyn najmä z arabských krajín, a tomu je prispôsobená aj technická infraštruktúra na spracúvanie ropy. Zdá sa však, že krajina nebude mať dostatočné technické kapacity na rafináciu ruskej ropy, ktorá je na rozdiel od ľahkej ropy dovážanej z Perzského zálivu, ťažká. Siete rúr pakistanských rafinérií na takýto typ ropy jednoducho nie sú prispôsobené. Experiment, pri ktorom sa Pakistan pokúsil zmiešať ťažkú ruskú ropu s arabskou ľahkou ropou nevyšiel. Krajina tak bude musieť investovať do výstavby nových rafinérií schopných spracovávať ťažkú ropu, alebo premeniť už existujúce rafinérie tak, aby boli schopné spracovať aj ropu prichádzajúcu z Moskvy.
Západné krajiny sa na konanie Pakistanu pozerajú s nedôverou. Energetická dohoda s Ruskom totiž prichádza práve v čase, keď sa zdá, že Pakistan upevňuje vzťahy aj so Západom. Islamabad prednedávnom získal balík peňazí od Medzinárodného menového fondu. Snažil sa o získanie pôžičky od Svetovej banky, Ázijskej rozvojovej banky či iných regionálnych a globálnych finančných orgánov. Takáto finančná pomoc pre ekonomicky zdevastovaný Pakistan by nebola možná bez podpory Západu, špeciálne Spojených štátov amerických. Po udalostiach v Afganistane v roku 2021 keď sa k moci opäť dostal radikálny Taliban, americká vláda nadviazala bližšiu spoluprácu s vládou v Pakistane a to v oblastiach zdravia, čistej energie, obchodu a investícií. Washington si udržuje status jedného z najväčších zahraničných investorov v Pakistane. Bidenova administratíva tiež dodala obrovský balík humanitárnej pomoci po ničivých záplavách, ktoré v minulom roku postihli krajinu.
Avšak rýchlo sa meniaca geopolitická situácia prinútila Islamabad rozhliadnuť sa viac na východ. Po tom čo na Ukrajine vypukla vojna, Pakistan rýchlo prišiel o dôležitého obchodného partnera. V období rokov 2021-2022 obchod medzi Pakistanom a Ukrajinou klesol na 39,4 milióna dolárov. Rok predtým sa táto suma odhadovala na takmer 760 miliónoch dolárov. Vojna zasiahla aj obrannú spoluprácu vrátane spoločnej výroby tankov Al-Khalid. Moskva tak začala byť vnímaná ako nový potenciálny kľúčový partner Pakistanu v Strednej Ázii a na Blízkom východe. Negatívne dopady vojny spojené s globálnym nárastom cien ropy, plynu a potravín prinútili Pakistan prehĺbiť s Moskvou spoluprácu. Islamabad začal z Ruska dovážať obilie, ktoré predtým nakupoval z Ukrajiny, a sústreďuje sa aj na oblasť energetickej spolupráce.
Pakistan tak v súčasnosti lavíruje medzi upevňovaním vzťahov so Západom a nadväzovaním spolupráce s Ruskom. V otázke Ukrajiny sa Pakistan snaží ostať neutrálny a zatiaľ sa jednoznačne nepostavil na stranu Ukrajiny ani na stranu Ruska. Vláda v Pakistane si dobre uvedomuje, že rozhodnutím prikloniť sa na jednu alebo druhú stranu môže prísť o dôležitého partnera. „USA by neboli radi keby sme sa priblížili k Rusku alebo obchodovali s Moskvou. Musíme však uprednostniť naše národné záujmy namiesto toho, aby sme venovali pozornosť tlaku USA,“ ozrejmila expertka z Medzinárodnej islamskej univerzity v Islamabade. Washington ale môže využiť možnosť nepriamych sankcií, aby Pakistan odradil od spolupráce s Ruskom. Napriek tomu, že Kremeľ sľubuje Pakistanu dlhodobú spoluprácu, experti sa zhodujú, že krajine dnes hrozí bankrot, pred ktorým ju môžu zachrániť len západní investori. Či vláda v Islamabade zostane verným spojencom Západu, alebo sa pridá k Rusku zatiaľ jasné nie je. Nateraz ale platí, že Pakistan sa pohybuje po veľmi tenkom ľade a čelí obrovskej dileme, ktorá môže ovplyvniť jeho domácu aj zahraničnú politiku na dlhú dobu.
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division