V piatok 30. septembra 2022 začali armádne jednotky v hlavnom meste Burkiny Faso, Ouagadougou, obsadzovať kľúčové pozície a postupne preberať kontrolu nad krajinou. Dovtedajší prezident krajiny bol 2. októbra donútený rezignovať a jeho miesto zaujal vodca prevratu, kapitán Ibrahim Traoré, ktorý sa tak stal aktuálne najmladšou hlavou štátu v Afrike vo veku len 34 rokov. Prevrat sa niesol v znamení proti-koloniálnych nálad, keď jeho podporovatelia podpálili francúzsku ambasádu, mávali ruskými vlajkami a požadovali spoluprácu s Moskvou.
Burkina Faso je bývalá francúzska kolónia, ktorá získala svoju nezávislosť v roku 1984. Podobne, ako v ostatných krajinách západnej Afriky, si ale Paríž aj tu zachovala dominantný ekonomický a politický vplyv až dodnes. Až do roku 2014 vládol v Burkina Faso ako prezident Blaise Compaoré. Keď sa pokúsil zmeniť ústavu, aby smel znova kandidovať vypukli obrovské protesty a Compaoré rezignoval. Začala ústavná kríza, ktorú džihádistickí povstalci operujúci v Saheli a napojení na Al Kaídu alebo Islamský štát, využili na to, aby sa v roku 2015 presunuli zo susedného Mali do Burkina Faso. V boji proti nim vládu Burkina Fasu priamo vojensky podporovalo Francúzsko a povstalci preto vykonali v hlavnom meste Ouagadougou teroristické útoky na generálny štáb a na francúzsku ambasádu. Džihádisti využili etnické konflikty, neschopnosť armády a islamistickú propagandu a pomaly ovládli obrovské časti krajiny. Úspešne prepadávali vládne jednotky a postupne začali tiež s obliehaním miest. Ich úspechy dosiahli vrchol začiatkom roka 2022, keď mali kontrolu nad zhruba 40% územia Burkina Faso. V reakcii na neúspechy vlády v boji proti povstalcom preto v krajine 23. januára prebehol vojenský puč, ktorý donútil vtedajšieho prezidenta Kaboreho rezignovať na svoj post. Vlády sa chopila vojenská junta pod vedením Paul-Henri Sandaogo Damiba. Junta mala zo začiatku veľkú popularitu, avšak ani ona si v boji proti povstalcom neviedla výrazne lepšie, čo následne viedlo k udalostiam z 30. septembra.
Prečo však podporovatelia prevratu mávali ruskými vlajkami a požadovali podporu Moskvy? Tradične v západnej Afrike pôsobilo najmä Francúzsko a USA. Počas studenej vojny mal značný vplyv aj Sovietsky zväz, ale po jeho rozpade sa Rusko z Afriky stiahlo. Moskva sa ale relatívne nedávno začala na čiernom kontinente angažovať opäť s použitím žoldnierov z tzv. Wagner Group. V roku 2018 začali Wagnerovci bojovať v Stredoafrickej republike na strane vlády proti povstalcom. Krátko nato sa zúčastnili na občianskych vojnách v Mali, Líbyi, Mozambiku a Sudáne. Wagnerovci si boli schopný kultivovať rozsiahle troll farmy a cez ne značne ovplyvnili verejnú mienku v Afrike v ich prospech. Ich propaganda sa sústreďovala na neschopnosť Francúzska v boji proti džihádistom a prezentovala Wagnerovcov ako spasiteľov pred touto hrozbou.
Koncom roka 2021 vtedajší prezident Burkina Faso Kabore odmietol pozvať do krajiny Wagnerovcov, čo viedlo k jeho zvrhnutiu v januári 2022. Nový prezident Sandaogo taktiež odmietol pozvať skupinu Wagner a bol zvrhnutý v septembri. Počas puču proti Sandaogovy viali v uliciach ruské vlajky a podporovatelia prevratu skandovali pro-ruské slogany. Nový prezident Traoré už stihol kritizovať Francúzsko a deklaroval zámer zlepšiť vzťahy s Ruskom. Naďalej má ale v úmysle udržať pevné vzťahy s USA.
Legitimita novej vlády v Burkina Faso stojí na jej schopnosti bojovať proti džihádistom. Ak to nezvládne, bude rýchlo zvrhnutá a nahradená ďalšou vojenskou juntou. Nový prezident preto potrebuje nutne získať nejaké víťazstvo. Vládna armáda však nie je sama schopná povstalcov poraziť a preto potrebuje pomoc od globálnej mocnosti. Historicky túto úlohu hralo Francúzsko, ale jeho neschopnosť otvára príležitosti pre iné štáty. Týmto štátom bude pravdepodobne práve Rusko alebo USA. USA je avšak zaneprázdnené v iných regiónoch a ruský Wagnerovci sa aktuálne sústredia na Ukrajinu. Ostáva ešte tretia možnosť, keď Burkina Faso nikto nepomôže a bude pohltená džihádistami. Ak by ale v krajine vznikol Islamský štát 2.0, mal by potenciál destabilizovať celú západnú Afriku.
Foto kredit: Canva.com