15. novembra 2022 zasiahli územie Poľska trosky (pravdepodobne) dvoch rakiet. Zasiahli opustené budovy bývalého štátneho statku (sušičku obilia) v obci Przewodów v blízkosti ukrajinskej hranice a spôsobili smrť dvoch ľudí. Incident predstavuje zásadnú udalosť v doterajšom vývoji konfliktu na Ukrajine kvôli možnosti tzv. „náhodnej eskalácie“ (accidental escalation), ktorá zo začiatku prebieha v informačne nejasnom prostredí. Analýza incidentu zároveň umožňuje preskúmať reakcie jednotlivých aktérov a zapojených strán v prípade potenciálnej eskalácie.
Samotný dopad trosiek do obce Przewodów nastal po 15:30, hasičský zbor prijal oznámenie o zásahu o 15:38 a na miesto boli vyslané záchranné zložky. V nepotvrdenej reakcii mali (zrejme k pohotovosti) vzlietnuť vojenské lietadlá z letiska pri Tomaszów Lubelski.
Incidentu predchádzal masívny útok ruských síl na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Podľa hlásenia Ukrajiny bolo vypustených 75 Kh-101, Kh-555 a 3M-54 Kaliber, 2 Kh-59, 10 dronov Shahed-136, 6 striel komplexu S 300, ktoré boli vypustené na ciele v Charkove, 1 dron Orion a 1 dron Orlan. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa hlásenia Kyjeva zostrelila 73 striel s plochou dráhou letu a 10 dronov. Zatiaľ čo je možné brať údaje o zostrelených cieľoch ako aspoň čiastočne relevantné, nie je možné určiť skutočný počet vypustených rakiet a dronov, vzhľadom k tomu, že v prípade dronov Rusko používa taktiku rojenia. Použitie relatívne slabej bojovej hlavice u dronov HESA Shahed-136 (v ruskom označení Geranium-2) o hmotnosti 30-50kg navyše neumožňuje presné odhady o počte použitých dronov na základe nimi spôsobených strát, špecificky pod ukrajinským informačným embargom.
Jeden z cieľov ruského útoku mala byť pravdepodobne ukrajinská elektráreň a prenosová sústava v Dobrovitskom, ktorá sa nachádza v blízkosti poľskej hranice.
Incident od prvých správ o dopade rakiet nevykazoval vlastnosti cieleného priznaného útoku
Jednou z možností eskalácie konfliktu, ktorú má Rusko k dispozícii, je siahnuť po tzv. „zloženej eskalácii“ tým, že zaútočí na územie mimo Ukrajiny s cieľom eskalovať krízu mimo doterajšieho rámca (hovoríme ako o sade cieľov tak aj o istom geografickom rozložení). V tomto prípade by sa Rusko mohlo pokúsiť zatiahnuť do konfliktu tretiu stranu (predovšetkým štáty NATO) s cieľom zvyšovať stávky konfliktu. Táto možnosť predstavuje jednu z kľúčových dilem, s ktorými musí Západ kalkulovať v prípade pomoci Ukrajine v rámci snahy o neprekročenie únosného prahu eskalácie konfliktu s Ruskou Federáciou.
Zároveň je nutné dodať, že miera tejto dynamicky využívanej jadrovej hrozby bola v posledných mesiacoch značne znížená, a to najmä rétorikou a signalingom na prelome októbra a novembra. Na cvičení strategických síl GROM22 sa prakticky nezúčastnil veľký rozsah systémov s dvojitým použitím (dual-use capability). Následné verejné stanovisko Ruskej Federácie z 2.11.2022 mieru tejto hrozby naďalej znížilo zdôraznením deklaratívnej politiky použitia jadrových zbraní. V tomto ohľade teda nebolo pravdepodobné, že by Rusko malo záujem situáciu voči NATO eskalovať zatiahnutím jeho člena do konfliktu.
USA vyhodnotili situáciu skôr než Varšava
V reakcii na dopad rakiet sa ešte v ten istý deň o 21:00 uskutočnilo zasadnutie poľskej vlády. Medzitým informáciu o zásahu poľského teritória neoficiálne potvrdili USA – oficiálnou reakciou vydanou o 20:27 bola informácia, že USA „vedia o správach, že ruské rakety zasiahli isté miesto v Poľsku neďaleko ukrajinskej hranice“, ale v súčasnosti nemajú informácie, aby ich mohli potvrdiť a ďalej ich preverujú. Maďarská vláda zvolala na večer zasadnutie Rady Obrany. Následne ruské ministerstvo zahraničných vecí poprelo, že by ruské rakety dopadli na poľské územie. Hovorca vlády Piotr Müller po skončení zasadnutia vlády vyhlásil, že Poľsko sa rozhodlo „overiť, či existujú dôvody na začatie konania podľa čl. 4 Severoatlantického paktu“ a že bola „zvýšená pripravenosť niektorých vojenských jednotiek a iných uniformovaných služieb“. Neskoro večer prebiehali rokovania medzi Poľskou a Americkou vládou ako aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Následne bola pozastavená premávka na všetkých hraničných priechodoch s podkarpatskou Ukrajinou a informácia neskoro v noci (po 23:00) poľského korešpondenta Polsat News na Ukrajine Mateusza Lachowskiho hovorila o zásahu strelou s plochou dráhou letu typu Kh-101 s odvolaním sa na zahraničné zdroje a zdroje na ukrajinskom ministerstve obrany.
Na základe hodnotenia ukrajinského ministerstva obrany o raketových útokoch proti kritickej infraštruktúre je možné sa domnievať, že ukrajinská strana predpokladala, že sa jedná o jednu z rakiet Kh-101 odpálených Ruskom proti cieľom na západe Ukrajiny. Nie je však jasné nakoľko bolo zrejmé, či sa jedná o „prelet“ Kh-101 cez hranice, alebo jej zachytenie ukrajinskou PVO, v tejto situácii môžeme kalkulovať, že ukrajinská strana volila cielenú nejednoznačnosť.
Krátko pred polnocou boli zverejnené prvé fotky fragmentov dopadnutej strely ako aj prehlásenie Joea Bidena so zdôraznením plnej podpory Poľsku pri vyšetrovaní incidentu a vyzdvihnutím spojeneckého záväzku Poľsku. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo zásah poľského teritória raketou ruskej výroby a predvolalo si ruského veľvyslanca so žiadosťou o podrobné vysvetlenie.
Následná rétorika poľského prezidenta Dudu smerovala k deeskaláci situácie. „Musíme byť pripravení na akékoľvek falošné správy, na útoky v informačnom poli. Majme na pamäti, že chaos je zbraň používaná Ruskom“. Taktiež zdôraznil pripravenosť kolektívnej obrany a jej účel: „Všetci spojenci ma ubezpečili o svojej podpore podľa čl. 5 NATO … Ochrana Poľska bola posilnená… Nič nenasvedčuje tomu, že k takýmto udalostiam dôjde.“
Kľúčovým prehlásením nasledujúceho dňa bolo najmä prehlásenie Dudu: „Nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o úmyselný útok na Poľsko.“ A tiež, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o strelu komplexu S-300 ruskej výroby, pričom neexistuje dôvod si myslieť, že bol vypálená Ruskom, ale naopak, pravdepodobne bola vypálená ukrajinskou protivzdušnou obranou.
Dá sa predpokladať, že vzhľadom na prítomnosť amerického AWACSu v oblasti už v tejto dobe mali predstavitelia USA, Poľska a ostatných členov NATO relatívne presné informácie o incidente. Až následne prišli reakcie odsudzujúce ruskú vojnu na Ukrajine a prisudzujúce zodpovednosť Rusku. Stoltenberg, generálny tajomník NATO uviedol: „Chcem zdôrazniť, nie je to vina Ukrajiny. Rusko vedie nezákonnú vojnu a nesie za ňu stopercentnú zodpovednosť. Ako zaujímavá reakcia sa ukazuje reakcia poľského generála Waldemara Skrzypcaka pre rádio RadioZet.pl, kde hovorí:
„Musíme zlepšiť systém protivzdušnej obrany a predovšetkým tok informácií. Nemôže sa stať, že Američania vedia a my nevieme a nereagujeme. Tým skôr, že v Poľsku je veľa systémov protivzdušnej obrany, britských aj amerických. Malo by prísť k reakcii, pretože tentoraz raketa spadla v Przewodówe a nabudúce môže spadnúť inde, na Plac Trzech Krzyży vo Varšave alebo na hrad v Lubline.“ Evidentne došlo k oneskorenej informovanosti poľskej strany. To nemusí plynúť len z neochoty okamžite zdieľať informácie, ale aj z ich nejednoznačnej povahy, kde americká strana zdieľala informácie až v momente, keď si bola istá ich pravdivosťou a mala určitú predstavu o ich komunikácii a stratégii.“
V rozhovore pre Wirtualna Polska bývalý šéf Informačnej kancelárie NATO v Moskve Robert Pszczela 16.11. povedal: „Vo vyjadreniach (predstaviteľov Kremľa) bolo cítiť strach, aby si človek nemyslel, že za tým stojí Rusko.“
Hodnotenie náhodnej eskalácie a reakcií a reflexov zapojených strán
Dá sa predpokladať, že Ukrajina v celej situácii figurovala len vo forme zdieľania informácií s partnermi. USA disponovali informačnou výhodou, ale táto nebola jednoducho spracovaná a reálne k presnému vyhodnoteniu dostupných dát došlo až v priebehu noci. Poľsko si predovšetkým otestovalo svoje reakčné doby na incident tohto typu. Neexistujú informácie, že by došlo k problémom.
Ako kľúčové sa ukázalo veľmi racionálne hodnotenie situácie zo strany Poľska, ktoré vystupovalo veľmi opatrne. Napriek tomu, že sa jednalo o niektorú z rakiet rodiny 5v55 komplexu protivzdušnej obrany S-300 nie je možné tvrdiť, že, predovšetkým v úvodných hodinách po incidente, existovala istota v tom, že raketa nebola odpálená ruskými silami. Aktívny dosah schopnosti týchto striel ničiť aerodynamické ciele sa síce uvádza na 90 km, ale v skutočnosti, pri použití strely v móde pozemného útoku, je dosah vyšší. Niektoré testy uskutočnené v osemdesiatych rokoch naznačujú až takmer dvojnásobný dosah pri streľbe po balistickej dráhe. Otázkou, samozrejme, zostáva zachytenie ukrajinskou protivzdušnou obranou, keďže sa jedná o neštandardné použitie (a proti by boli zrejme použité podobné, alebo dokonca totožné typy striel).
Pre účely kolektívnej obrany je nutné stanoviť reakčný čas pre spustenie článku 5. Ten sa odhaduje na minimálne 36-48 hodín. Pod touto hranicou je možné teoreticky situáciu de-eskalovať, je nutné však podotknúť, že samotný koncept eskalácie k de-eskalácii je veľmi sporný, no je však ho potrebné brať v úvahu. Z tohto pohľadu incident preukázal pružnú rozhodovaciu dobu v horizonte približne 8 hodín (do polnoci 15.11.2022). Zároveň to, čo sa ukazuje ako trochu problematické, a čo bude ešte predmetom rozborov a negociácií, je strategická komunikácia v prípade možnej odpovede, do ktorej by zrejme bola zapojená ukrajinská strana. V prípade akéhokoľvek konfliktu môže chaos v informačnej doméne spôsobený nedostatkom informácií viesť k snahe ovplyvniť správanie ako nepriateľskej strany tak aj spojenca, resp. akéhokoľvek aktéra konfliktu. V tomto prípade to možno ilustrovať ukrajinským nátlakom na Poľsko a Alianciu s cieľom získať silnejšiu politickú podporu tvrdeniami, že raketa bola ruská a bola odpálená z územia kontrolovaného Ruskom.
Tento faktor informačného chaosu a snahy vzájomne ovplyvňovať správanie aktérov netreba podceňovať, pretože cieľom aliancie a iných tretích aktérov je zostať mimo priamej vojenskej angažovanosti.
Závery
Reakcia zúčastnených strán bola zo strategického hľadiska relatívne pružná a rozumná. Rusko sa minimálne implicitne ocitlo v situácii, ktorú nedokázalo riadiť. Napriek tomu, že je riadenie eskalácie čiastočne iluzórne, výsledok incidentu je priaznivejší pre štáty kolektívneho Západu ako pre Rusko, keď sa ich reflexívne konanie dá hodnotiť ako racionálne ale zároveň pružné. Táto situácia nám ukázala možnosť zloženej eskalácie pod prahom použitia jadrových zbraní. Naďalej zvyšuje prah ich použitia, a zároveň stabilizuje pozíciu štátov kolektívneho Západu ako tretieho aktéra. Na druhej strane nám nič nehovorí o prípadnom demonštračnom použití jadrových zbraní (zloženej eskalácie) proti štátom NATO, keďže zvyšuje prah ich použitia, a zároveň preskúmava reakciu pod prahom ich použitia. Výsledkom toho bude zrejme kontinuita vlastného signalingu a pokračovanie udržiavania istej miery nejednoznačnosti prípadnej odpovede. V tomto kontexte je možné čítať prehlásenia z 16.11. a nasledujúcich dní (spomínané v texte chronologicky vyššie).
Jedným z ďalších krokov plynúcich z konfliktu bude zrejme zvýšenie politickej podpory dodávkam prostriedkov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu, čo je možné hodnotiť ako pozitívny nezamýšľaný dôsledok.
Foto kredit: Canva.com
