Začiatkom decembra sa vyostrila situácia medzi Európskou úniou a Maďarskom. Po tom, čo Brusel odporučil zmraziť eurofondy pôvodne určené pre Maďarsko vo výške približne 7,5 miliardy eur pre pretrvávajúce maďarské problémy s demokraciou a vládou práva, Budapešť odpovedala zablokovaním európskej finančnej injekcie pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Po niekoľkých dňoch v patovej situácii však boli obe strany schopné dosiahnuť konsenzus.
Budapešť súhlasila s podporou pomoci pre Ukrajinu. Pre Európsku úniu je to veľká úľava, pretože sa skončili tiahle rokovania. Tiež došlo k, pre Brusel výhodnejšiemu, záveru – EÚ podporí Ukrajinu ako jednotný blok, nie ako 26 samostatných krajín. Vďaka dohode s Maďarskom bude Únia schopná ratifikovať dohodu o minimálnej výške zdanenia pre veľké korporáty. Ak by dohoda v EÚ neprešla, šlo by o veľkú ranu pre imidž bloku, nakoľko ju v medzinárodnej komunite najviac presadzoval práve Brusel.
Túto dohodu blokovalo aj Poľsko no podľa očakávaní svoje výhrady pred hlasovaním stiahlo. Nie je to prvý raz, kedy Varšava využila túto možnosť na dosiahnutie svojich cieľov. Zatiaľ čo prvé poľské veto malo za cieľ prinútiť Európsku komisiu, aby odobrila poľský plán obnovy po pandémii, tentokrát Varšava nekonkretizovala, čo bolo dôvodom nesúhlasu. Niektorí európski diplomati sa domnievajú, že cieľom mohlo byť vyvinutie tlaku na ostatné európske štáty v súvislosti s deviatym sankčným balíčkom proti Rusku, ktorý chce Vašava presadiť. Mohli však za tým byť aj vnútropolitické problémy v Poľsku.
Dohoda medzi Bruselom a Budapešťou však poukazuje na to, aké je pre jednotlivé štáty jednoduché blokovať rozhodnutia celého bloku, prípadne Úniu vydierať. Napriek tomu, že sa podarilo odblokovať pomoc Ukrajine a medzinárodnú daňovú dohodu, stále ostávajú oblasti, kde môže Maďarsko svoju už overenú taktiku zopakovať. Ide napríklad o schválenie prihlášky Švédska a Fínska do NATO – Maďarsko je jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá prihlášky neratifikovala. Tento bod už bol v rámci maďarského parlamentu niekoľkokrát presunutý. Naposledy Orbán prisľúbil, že ratifikácia prebehne začiatkom nového roka.
Vo všeobecnosti sa má za to, že dohoda medzi Európskou úniou a Maďarskom je výhodnejšia pre maďarskú stranu. Pôvodný návrh Európskej komisie počítal so zmrazením 7,5 miliardy eur z regionálnych fondov, čo predstavuje 65% všetkých peňazí určených na regionálny rozvoj, ktoré mali byť podľa pôvodného plánu Maďarsku vyplatené v období rokov 2021 až 2027. Za schválenie dvoch bodov dosiahla Budapešť zníženie zmrazeného percentuálneho podielu na 55%, čiže na 6,3 miliardy eur. Pre maďarský rozpočet to stále predstavuje problém, nakoľko 6,3 miliardy eur sa rovná asi 3% ročného maďarského HDP.
Maďarsku bol schválený aj plán obnovy po pandémii. Vyplatenie 5,8 miliardy eur je však podmienené rozsiahlymi reformami. Jedná sa o 27 krokov, ktoré sú zamerané na posilnenie nezávislosti justície, nové pravidlá pre kontrolu využívania eurofondov, vytvorenie nezávislých protikorupčných orgánov a sprísnenie zákonov v oblasti konfliktu záujmov.
Nateraz sa zdá, že Maďarsko je ochotné s Európskou úniou spolupracovať. Panovali obavy z toho, že by Budapešť mohla blokovať deviatu vlnu sankcií proti Rusku, tie sa však nepotvrdili. Maďarsko sa do prieťahov nezapojilo a po tom, ako Poľsko a Litva stiahli svoje námietky ohľadom príliš veľkého množstva výnimiek (napríklad v oblasti exportu ruských hnojív), bol sankčný balík 15. decembra schválený. Stále však existuje riziko, že Maďarsko môže znovu zdržiavať alebo zablokovať dôležité rozhodnutie, aby tak dosiahlo vlastný prospech.
Foto kredit: Flickr.com – European Parliament