V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju novovzniknutý bezpečnostný think-tank Adapt Institute v úzkej spolupráci so spoločnosťou Gerulata Technologies a Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií.
Video report Dezinformácie & Demokracia 2022.
Ambíciou druhého ročníka bolo vytvoriť platformu a dodať potrebný impulz na ďalšie premosťovanie poznatkov behaviorálnych a spoločenských vied spolu s poznatkami o informačných a moderných technológiách v celospoločenskom boji proti dezinformáciám.
Na jednom mieste sa stretli pozvaní odborníci z akademickej obce, mimovládnych organizácií, súkromných spoločností či štátneho sektora a zástupcovia uniformovaných zložiek.
Konferencia prebiehala v piatich programových blokoch, ktoré sa venovali rozličným tematickým oblastiam. V rámci každého bloku prebehla moderovaná diskusia s tromi rečníkmi a polhodinový brífing o najaktuálnejších poznatkoch prezentujúcich z verejnej správy, neziskového a súkromného sektora. ,,Zapojenie celej spoločnosti a spoločné napnutie síl je nutnosťou pre riešenie komplexných výziev dneška,” uviedol v otváracom príhovore konferencie riaditeľ Adapt Institute Matej Kandrík. Celý program konferencie nájdete na tomto odkaze: Program.
Pod vplyvom vojny na Ukrajine boli hlavnou témou diskusie Komunikácia v tieni vojny špecifiká krízovej a strategickej komunikácie štátu, verejnej správy a ozbrojených síl voči slovenským občanom.
,,Správna strategická komunikácia je založená na zosúladení hodnôt, činov a toho, čo hovoríme,” pripomína Victor Breiner z Ministerstva obrany a jedným dychom dodáva, ,,je to jednoliate teleso.”
Každá komunikácia má strategický cieľ a tomu je podriadená komunikácia danej inštitúcie alebo entity. Správna komunikácia sa opiera o jednoznačný a pevný postoj, ktorý by mal byť jasne a koherentne komunikovaný.
Katarína Králiková z Ministerstva zahraničných vecí potvrdzuje, že komunikácia funguje pokiaľ je podporovaná od všetkých činiteľov na najvyššej politickej úrovni. Bez toho by bola komunikácia slabá, roztrieštená a neefektívna. Správy musia byť jednoduché a zdieľané rovnomerne.
Na najžiadanejšiu otázku z publika, či v Ozbrojených silách SR prebieha nejaká forma budovania povedomia o nepriateľských informačných operáciách, odpovedal plk. Zemanovič, že OS SR sú zatiaľ na počiatku budovania týchto spôsobilostí, pretože len pred pár rokmi tu strategická komunikácia nebola rozvinutá vôbec. Velenie OS SR však má záujem budovať zručnosti vojaka ako osobitnú kategóriu v príprave na informačné operácie.
Aj samotná strategická komunikácia stojí na dátach, to znamená poznať zvolené publikum a zároveň vedieť merať plnenie cieľov zvolenej komunikácie. Úspešnosť komunikácie meriame analýzou informačného prostredia z otvorených zdrojov alebo z prieskumov verejnej mienky.
Práve vývoj nástrojov na analyzovanie a samotnú analýzu informačného prostredia na Slovensku a v medzinárodnom merítku vykonáva súkromná spoločnosť Gerulata Technologies. V rámci brífingu Špecifiká informačného prostredia na Slovensku a následnej diskusie Technické výzvy strategickej komunikácie poukázal CEO Gerulaty Michal Trnka na najväčšie prekážky pri analýze viackanálovej a viacplatformovej komunikácie a ako je ich možné prekonávať vďaka využitiu strojového učenia, resp. umelej inteligencie. Trnka použil prirovnanie k počítačovým vírusom, ktoré boli spočiatku jednoduché a ako sa postupne zdokonaľovali, museli s nimi udržať tempo aj antivírusové spoločnosti. Rovnako sa zdokonaľujú dezinformačné kampane, napríklad vďaka deepfake videám či hlasovým mutáciám, a spoločnosť s nimi potrebuje a musí udržať technologický krok. Potrebu preklenúť nízku gramotnosť používania nových informačných technológií vyzdvihla aj profesorka Mária Bieliková, riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.
Okrem vyššie načrtnutých tém sa pozvaní účastníci v Binariu zaoberali psychológiou šírenia dezinformácií. Zúčastnených zaujímala predovšetkým odpoveď na to, podľa čoho vieme v populácii predikovať dôveru v dezinformácie. Jakub Šrol zo Slovenskej akadémie vied priznáva, že:,,Časť dôvodov tkvie v kognitívnych faktoroch, ale oveľa dôležitejšie sú ideologické zázemie a hodnotové otázky.”
,,Odpoveď nie je potešujúca a ani jednoznačná, no najsilnejší predikátor toho, či niekto bude veriť dezinformáciám, je to, ako sa cíti ohľadne stavu demokracie.”
Nikola Hořejš z Ústavu empirických výzkumů STEM v Prahe
Všetci hostia sa zhodli, že sú to práve pocity ako strach a úzkosť, bezmocnosť či pocit neistoty, že sa nedokážeme za seba postaviť a niečo si vyjednať, ktoré podkopávajú dôveru v demokraciu a nahrávajú tak dezinformáciám.
Aby sme však mali dôveru vo funkčnú demokraciu, musíme najprv dôverovať volebným procesom. Prečo veľká časť spoločnosti o nich pochybuje a ako zvýšiť dôveru v demokratické volebné procesy boli dve najrezonujúcejšie otázky diskusie Ochrana volieb. Rastislav Kužel (MEMO 98) v odpovedi pomenoval tri fázy volebného procesu a najzásadnejší problém v spochybňovaní volieb vidí v dlhodobej fáze, kedy sa v spoločnosti formuje svetonázor, podlieha vplyvovým operáciám a útočí sa na jej demokratické inštitúcie. Dôvera ľudí je dlhodobo nahlodávaná a to predovšetkým antisystémovými aktérmi.
Matúš Záhradník z blogu ,,O politike” si myslí, že zvyšovanie dôvery ľudí vo volebné procesy môžeme dosiahnuť prístupnosťou dát, ich včasnou dostupnosťou a správnou formou a interpretáciou širokej verejnosti. Daniel Milo z Ministerstva vnútra tvrdí, že prispieť by mohla aj lepšia kontrola od Ústrednej volebnej komisie a jej odčlenenie od politického prostredia. ,,Komisia by mala mať dlhodobý mandát a kontrolovať aj medzi volebnými cyklami to, či strany vo výročných správach uvádzajú pravdivé informácie a pod.,“ ujasnil Daniel Milo.
Účastníkov tiež zaujímalo, či majú spravodajské služby v SR informácie o zahraničných vplyvoch na naše voľby. Daniel Milo potvrzuje:,,Áno, výmena informácií prebieha, venujú sa tomu viaceré centrá a inštitúcie.” Za vhodné tiež považuje využitie podobných modelov, ako sú v zahraničí – Election Task Force (napr. vo Švédsku), ktorý by promptne reagoval na zahraničné vplyvy. Kužela však pripomenul, že je tiež potrebné, aby boli kľúčové inštitúcie v úzkom kontatke, vymieňali si informácie a využívali strategickú komunikáciu, nielen pred voľbami, ale počas dlhodobej volebnej fázy.
Dôležitú úlohu v dôvere demokracii zohrávajú aj médiá, či už tradičné alebo alternatívne. Zdravé a nezávislé mediálne prostredie je totiž nemenej dôležitou súčasťou fungujúcich a vyspelých demokracií. Avšak, kde začína a končí táto sloboda médií a kto je dnes vlastne novinár? Dezinformačné média využívajú systém, nemusia vynakladať toľko nákladov, nemusia mať štruktúru a parazitujú na tom, čo robia tradičné média v rámci štandardnej novinárskej etiky.
Tomáš Kamenec z Advokátska kancelária Paul Q spomenul, že aj preto sa ako jedno z opatrení na stransparentnenia mediálneho prostredia zaviedla povinnosť médií uvádzať konečných užívateľov výhod. Nie je síce zakázané, aby nejaké média financovali ambasády, ale je potrebné vedieť, ktoré média sú takto financované a užívateľ môže podľa týchto informácií posúdiť obsah daného média.
„Základom fungovania dezinformačných webov je anonymita a nezodpovedanie sa za šírený obsah,“ pripomenula Miroslava Kernová z portálu O médiách.
Na otázku či bola chyba vypnúť alebo nakoniec zapnúť dezinformačné weby odpovedal Radoslav Kutaš:,,Slovenská ústava a aj samotná smernica o mediálnych službách umožňuje pozastavenie vysielania z tretej krajiny, za určitých kvalitatívnych predpokladov, resp., že sa jedná o závadný alebo teroristický obsah, ktorý je nelegálny.” Tomáš Kamenec na druhej strane hovorí, že spôsob, akým boli dezinformačné weby vypnuté nebol v poriadku a znovuzapnutie tiež nie, aj keď procesne áno.
„Štát musí mať schopnosť zakázať nebezpečný obsah, ale musí to byť tiež preskúmateľné súdom. Nech bude akákoľvek vláda, musí byť garantovaná sloboda prejavu a nezávislosť od politického režimu,“ doplňuje Kamenec.
Z vyššie vyslovených názorov a informácií je zjavné, že konferencia bola nabitá skvelými rečníkmi a dôležitými myšlienkami. Prispeli k tomu aj samostatné brífingy napríklad od Soni Urikovej z Kancelárie Bezpečnostnej rady SR o spôsoboch koordinácie strategickej komunikácie na štátnej úrovni a Ľuboša Kukliša o vybraných iniciatívach pre ochranu demokracie v online priestore z dielne Európskej únie.
Na aktuálny ročník prijali pozvanie aj viacerí odborníci z Českej republiky. Bezpečnostné centrum Európske hodnoty predstavilo svoj najnovší projekt Atlas ruského a čínskeho vplyvu v Českej republike, v ktorom analytici zhromaždili kompletný prehľad dostupných informácií o tom, ako jednotliví českí poslanci a vláda napomáhajú alebo naopak bránia šíreniu ruského a čínskeho vplyvu v Českej republike. Viac o tomto projekte sa dočítate na webe Atlasu.
Konferencie sa v Binariu zúčastnilo vyše 100 pozvaných účastníkov. V online priestore ju už zhliadlo približne 500 sledovateľov. Veríme, že toto číslo nie je konečné, nakoľko všetky diskutované témy by už dnes mali byť dôležitou súčasťou celospoločenského diskurzu.
Ak vás niektorá z tém zaujala, pozývame vás si ju pozrieť na Facebookovom profile Adapt Institute alebo na jeho oficiálnom YouTube kanáli.
Podporovateľmi konferencie Dezinformácie a demokracia sú Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Nadácia Konrada Adenauera na Slovensku.
