Geopolitika Nevojenská bezpečnosť Vojenstvo

Dánsko sa po desaťročiach pripája k spoločnej obrannej politike EÚ

Matúš Bučko

Dáni v referende schválili pripojenie svojej krajiny k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ. Ruská invázia na Ukrajinu tak pomohla prelomiť dlhodobý skepticizmus škandinávskej krajiny smerom k hlbšej európskej integrácii. Vstup Kodane do spoločnej európskej obrannej architektúry je zároveň ďalším krokom k posilneniu vojenskej spolupráce na európskom kontinente.

Keď sa v roku 1992 dojednávala Maastrichtská zmluva o EÚ, v Dánsku ju občania v referende najprv odmietli. Zmluva bola v krajine schválená až na druhý pokus – v roku 1993, po tom, čo si dánska vláda vyjednala trvalú výnimku v štyroch oblastiach, okrem iných aj v spoločnej obrannej politike EÚ.

1.6. 2022 sa konalo referendum v ktorom sa Dáni rozhodovali, či chcú výnimku ponechať v platnosti alebo ju zrušiť. 67% voličov sa vyslovilo za zrušenie výnimky. Pre severskú krajinu je to zlomový moment, keďže doteraz bol postoj Kodane, aj napriek členstvu v EÚ, prevažne euroskeptický – občania v referende v minulosti odmietli napríklad zavedenie spoločnej meny. Premiérka Mette Frederiksenová v stredu povedala, že Dánsko “vyslalo jasný signál svojim spojencom v NATO a v Európe a vyslalo jasný signál aj Putinovi.”

Dánsko sa tak po tridsiatich rokoch môže zapájať do civilných aj vojenských operácií krízového manažmentu EÚ. Najhlasnejšie sa hovorí o podpore misií v Bosne a Hercegovine alebo v Somálsku. Napriek tomu, že dánske zapojenie do obranných štruktúr EÚ nebude mať tak významný praktický efekt ako rozhodnutie Švédska a Fínska vstúpiť do NATO, je to jasná ukážka trendu posilňovania spolupráce a spoločných obranných schopností na európskom kontinente v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Najväčšie dánske parlamentné strany sa navyše tiež dohodli na zvýšení výdajov na obranu na 2% HDP, čo je hodnota, ktorú od svojich členov vyžaduje NATO.

Zatiaľ čo dánski vládni politici o zblížení s Európou a posilnení obranyschopnosti krajiny, prívrženci statusu quo obviňujú vládu zo zneužitia vojny na Ukrajine na vlastné ciele a varujú pred zvýšenou ekonomickou záťažou a pred možnou stratou suverenity.

Ruská invázia na Ukrajinu prepisuje geopolitickú mapu sveta. Väčšina západne orientovaných štátov sa vymedzuje proti ruskej činnosti, či už prijatím ekonomických sankcií alebo priamou vojenskou podporou pre Ukrajinu. Mení sa aj celkové politické smerovanie viacerých európskych krajín, či už sa jedná o Nemecko, ktoré opúšťa pozíciu ruského obchodného partnera alebo o Švédsko a Fínsko, ktoré po desaťročiach prehodnotili svoju neutralitu a chcú vstúpiť do NATO. Ďalším štátom, ktorý mení svoj postoj je Dánsko.