Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto zmien?
K dispozícií máme niekoľko pravdepodobných interpretácií nedávnej rošády v ruskom vedení, ktorá si získala veľkú pozornosť aj mimo Ruska. Ako to už pri kremlinológii býva, ani tieto opisy nedosahujú úplné objasnenie zmien, pretože hľadajú logiku, ktorá môže chýbať alebo byť druhotná. Niektorí považujú výmenu predchádzajúceho ministra obrany Sergeja Šojgua za reakciu na ruský neúspech vo vojne proti Ukrajine. Šojguova nová funkcia tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady, ktorej členom bol už ako minister obrany, je však v istom ohľade povýšením.
O jeho nástupcovi na ministerstve obrany Andrejovi Belousovovi sa hovorí, že je dobrý ekonóm. Jeho vymenovanie sa preto považuje za znak toho, že Rusko chce urýchliť prechod na vojnovú ekonomiku. Bývalý prvý podpredseda vlády Belousov bol však svojím novým vymenovaním za obyčajného ministra v určitých ohľadoch degradovaný. Nemá skúsenosti s vojensko-priemyselným komplexom a jeho ministerstvo sa bude viac zaoberať logistikou ako vojnovou ekonomikou.
Jasná stratégia, ktorá za tým všetkým stojí, zatiaľ nie je zrejmá. Personálnu politiku režimov, ako je ten Putinov, často určujú skôr ťažko interpretovateľné vnútropolitické a mocensko-politické motívy než zjavné vnútropolitické alebo zahraničnopolitické ciele. Túto už aj tak neprehľadnú situáciu môžu ešte zhoršovať iracionálne aspekty, ktoré je ešte ťažšie dešifrovať. Pri posudzovaní takzvanej „mocenskej vertikály“ Putina a podobných potentátov zahraniční pozorovatelia niekedy predpokladajú strategickú racionalitu, ktorá v skutočnosti neexistuje.
Skôr môžeme byť svedkami „boja buldogov pod kobercom“, ktorý sa vymyká podrobnému pozorovaniu a jednoduchej interpretácii. Rôzne klany okolo Putina treba udržiavať v rovnováhe, čo potom okrem iného vedie k personálnym sporom. Šojguovo odvolanie z ministerstva obrany zvyšuje moc náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý velí aj vojne na Ukrajine. Gerasimov sa tak javí ako hlavný víťaz rošády. A je tu aj jasný porazený.
Najzaujímavejším aspektom Šojguovej široko diskutovanej demisie z postu ministra obrany a vymenovania za tajomníka Bezpečnostnej rady je odvolanie Nikolaja Patruševa z tejto doteraz vplyvnej funkcie. Patrušev bol predtým považovaný za druhého najmocnejšieho politika v Rusku. Pozorovatelia Ruska preto teraz čakajú, čo sa s ním stane. Putin ho degradoval na bizarný post prezidentovho poradcu pre lodné staviteľstvo. Zároveň bol Patruševov 46-ročný syn Dmitrij Patrušev a doterajší ruský minister poľnohospodárstva povýšený na podpredsedu vlády zodpovedného za poľnohospodárstvo.
Už dnes je jasné, že výmena Patruševa staršieho zníži význam Bezpečnostnej rady v ruskej mocenskej štruktúre. V Putinovom Rusku majú nejasne vymedzené právomoci nielen jednotlivé úrady, ale aj celé inštitúcie. Putinova deinštitucionalizácia prakticky všetkých orgánov ruského politického systému je dôsledným vývojom posledného štvrťstoročia.
Populárne vysvetlenie vymenovania Belousova za ministra obrany je jeho ekonomická kompetencia, ktorá je potrebná pre prechod Ruska na vojnovú ekonomiku. Zostáva však nejasné, do akej miery bude mať ekonóm šancu iniciovať zmeny na vrchole svojho obrovského ministerského aparátu a bude schopný dosiahnuť vojensko-ekonomické zlepšenia. Ministerstvo obrany je vysoko centralizované a prešlo len malou reformou. Belousov bude musieť najprv zreformovať samotné ministerstvo, až potom sa bude môcť zaoberať strategickými úlohami. Úspešne realizovať takúto reformu počas prebiehajúcej vojny nebude jednoduché.
V každom prípade nevieme s istotou, či všetky tieto úvahy boli v konečnom dôsledku dôležité pre Belousovovo vymenovanie, ako aj pre iné nedávne de- a povýšenia.Je možné, že rozhodujúcu úlohu zohrali osobné preferencie alebo klanové konflikty, ktoré sa zvonku ťažko rozpoznávajú. Niektorí pozorovatelia zachádzajú tak ďaleko, že v Belousovovi a/alebo Patruševovi ml. vidia korunných princov pre prípadné nástupníctvo po Putinovi. Môže to tak byť, ale nemusí. Ani domácim, ani zahraničným pozorovateľom sa nedarí úplne dekódovať vývoj byzantskej konštelácie ruskej politickej elity.
Dr. Andreas Umland je analytikom Štokholmského centra pre východoeurópske štúdie (SCEEUS) pri Švédskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti (UI).
Foto kredit: by Kichigin/Canva.com