V reakcii na uvalenie sankcií a rozhodnutie EÚ urýchliť zníženie svojej závislosti na ruských fosílnych palivách pristúpila Moskva k obmedzeniu a v niektorých prípadoch k úplnému zastaveniu dodávok zemného plynu do európskych krajín. Závislosť EÚ na ruskom plyne je ale aj napriek prijatým opatreniam stále vysoká. Môže Rusko vypnúť plyn úplne? Ako je európska ekonomika pripravená na takýto scenár?
Gazprom, ruský dodávateľ zemného plynu, už niekoľkokrát v minulosti dodávky do európskych krajín pozastavil, pričom príkladom je najmä pamätná kríza z roku 2009. Zneužívanie energetiky ako politickej zbrane môžeme pozorovať aj teraz, keď Moskva znižuje dodávky pod zámienkou technických alebo ekonomických dôvodov.
V minulom roku EÚ importovala 155 mld. metrov kubických zemného plynu z Ruska, čo predstavovalo približne tretinu jej celkovej spotreby. V súčasnosti ruský plyn tečie do EÚ najmä tromi priamymi hlavnými cestami – cez plynovod Bratstvo, Yamal a Nord Stream I. Najviac závislými na ruskom plyne, a zároveň najohrozenejšími sú práve štáty strednej a východnej Európy s nedostatočnou geografickou diverzifikáciou dodávateľov a bez prístupu k moru.
Do Poľska a Bulharska Gazprom zastavil dodávky plynu úplne už v apríli, keďže oba štáty odmietli platiť za plyn v rubľoch, a súčasne patrili k najhlasnejším kritikom ruskej invázie na Ukrajinu. Znížené dodávky bude najnovšie dostávať tiež Francúzsko a Taliansko, len krátko po tom, čo ich lídri navštívili Kyjev a vyjadrili podporu vstupu Ukrajiny do Únie. Nemecká vláda sa navyše obáva, že Rusko by v júli, počas ročnej údržby, mohlo využiť príležitosť a úplne zastaviť dodávky plynu cez Nord Stream I z technických dôvodov. Z ruských médií unikajú informácie, že dodávky cez Nord Stream I by sa mohli skutočne zastaviť, pričom plynovod je už dnes využívaný len na 40% svojej kapacity.
Európske štáty zareagovali na situáciu aktívnou prípravou núdzových plánov. Plán REPowerEU prijatý v marci 2022 stanovuje cieľ znížiť import ruského plynu o dve tretiny. Niektoré krajiny už hlásia opätovný návrat k využívaniu uhlia. To je prípad Rakúska, ktoré sa v obmedzenej podobe vracia k obnove produkcie tepla a elektriny z uhlia, ktoré odstavili ešte v roku 2020. Nemecko takisto hlási návrat k obnove uhlia za účelom šetrenia zemným plynom, vrátane poskytovania štátnych platieb priemyslu za nepoužívanie zemného plynu.
Urýchlené boli tiež plány na dobudovanie interkonektorov (ako príklad poľsko-slovenský, grécko-bulharský, poľsko-dánsky a poľsko-litovský), LNG terminálov v prímorských oblastiach (napríklad Cyprus, Grécko, Nemecko, Poľsko) a tiež realizáciu plánovaných plynovodov (ako EastMed). Európska únia vyčlenila desať miliárd eur na dobudovanie týchto prepojení v rámci plánu REPowerEU, pričom tiež vyjednáva dodávky plynu od iných dodávateľov za Stredozemným morom. V mnohých prípadoch, ako vidieť na napríklade Izraela, bude ale najprv potrebné vyriešiť veľa problémov s chýbajúcou infraštruktúrou, čo si bude vyžadovať obrovské investície a tiež množstvo času.
Európske štáty sa medzičasom snažia reagovať a pripraviť sa na zimu a prípadné úplné zastavenie dodávok zemného plynu. Nie je v záujme Ruska, aby sa v najbližších mesiacoch európske štáty poistili a naplnili svoje zásobníky plynu. Tie by sa podľa plánov Európskej komisie mali by do prvého novembra naplniť na 80% kapacity. V súčasnosti sú kapacity naplnené približne z polovice.
Zneužívanie energetiky je však dvojsečná zbraň – i keď je Európa veľmi závislá od Ruska na importoch energie, Rusko je takisto závislé na exporte fosílnych palív do Európy. V súčasnosti nepozorujeme len diverzifikáciu zo strany EÚ, ale aj zo strany Ruska, ktoré navyšuje svoje dodávky do ázijských krajín. Problémom, ktorý Rusko môže ohroziť a spomaliť v tomto úsilí sú technológie a finančné problémy potenciálnych ázijských odberateľov. V krátkodobom horizonte teda ázijskí odberatelia nie sú schopní nahradiť odberateľov z EÚ. Podľa optimistického scenára pre Rusko by iba v roku 2030 dosiahol export na ázijsky trh približne 60 % súčasného exportu do Európy. Vzhľadom na pozíciu Ruska sa nezdá pravdepodobné, že v snahe vyvinúť vyšší tlak na EÚ úplne zastaví export plynu do Európy. Nedá sa však vylúčiť, že dôjde k ďalšej redukcii dodávok, čím nastane opätovný rast cien, ktorý Moskve vyhovuje.
Rusko využíva závislosť EÚ na dodávkach fosílnych palív ako svoju politickú zbraň za účelom oslabiť jednotu únie vyvolaním nespokojnosti občanov v jednotlivých členských krajinách a donútiť Brusel prehodnotiť svoj doterajší postoj k invázii na Ukrajinu. Zároveň sa mu darí týmto spôsobom prehlbovať tiež politické nezhody vo vnútri krajín, ktoré môže v budúcnosti využiť vo svoj prospech, v zmysel hesla “rozdeľuj a panuj”. V prípade, že by sa ruské dodávky zastavili v priebehu tohto roka úplne, čo sa nedá vylúčiť aspoň na istý čas, Európsku úniu nezachráni ani maximálna diverzifikácia iných dodávateľov. Bude tak potrebné pristúpiť k výraznému zníženiu spotreby zemného plynu. Kľúčom tak bude pre Európu maximalizácia energetickej efektívnosti ako dlhodobé riešenie a pokles v energetickej spotrebe ako nevyhnutné krátkodobé riešenie.
