Globálna Agenda Nevojenská bezpečnosť

Ruskom vyvolaná potravinová kríza môže viesť k novým migračným vlnám do EÚ

Michaela Ružičková

Štáty Africkej únie (AÚ), ktoré majú obchodné vzťahy s Ruskou federáciou, sú znepokojené situáciou na Ukrajine. Dôvodom ich obáv je kolísanie dodávok tovarov, primárne potravín (obilia, kukurice či slnečnicového oleja) a hnojív, ktoré tieto štáty získavajú z Ruska a Ukrajiny, ako aj výrazné zdražovanie týchto produktov.

Nedostatok potravín môže ohroziť bezpečnosť štátov Blízkeho východu a Afriky a spôsobiť rozsiahle sociálne nepokoje a migračné vlny. Navyše prichádza v čase, kedy mnohé štáty v regióne bojujú s rozsiahlymi suchami či politickými problémami. Približne 18 miliónov ľudí v oblasti Sahelu aktuálne trpí hladom. Africké krajiny podľa OSN dovážajú 44% pšenice práve z Ruska a Ukrajiny. Podľa Africkej rozvojovej banky v dôsledku prerušenia dodávok stúpli ceny obilnín približne o 45%. Senegalský prezident Macy Sall, ktorý aktuálne stojí v čele AÚ, sa o tejto veci rozprával s ruským lídrom Vladimírom Putinom.

Putin tému nedostatku potravín využíva na presviedčanie odberateľských krajín o vine Západu. Na stretnutí so Sallom uviedol, že nedostatok potravín zapríčinili boje na Ukrajine a západné sankcie, čo naznačoval už niekoľko týždňov. Západ obvinil z globálnej potravinovej a energetickej krízy a avizoval, že Rusko je ochotné zabezpečiť bezpečný prejazd pre lode vyvážajúce obilie z Ukrajiny. „Uľahčíme pokojný prejazd a zaručíme bezpečnosť pri príchode do týchto (ukrajinských) prístavov, ako aj vjazd cudzích lodí a ich pohyb cez Azovské a Čierne more akýmkoľvek smerom,“ prisľúbil. Vytvorenie koridorov pre prepravu obilnín by sa podľa Putina mohlo realizovať aj cez iné štáty – napríklad cez Bielorusko. V tomto prípade Sall upozornil na existenciu sankcií, ktoré sa na Bielorusko ako ruského partnera vzťahujú.

Napriek prísľubu AÚ o zachovanie neutrálneho postoja k vojne na Ukrajine je kontinent v tejto veci rozdelený – 19 z 54 štátov ruskú agresiu neodsúdilo na pôde OSN. Rovnako sa neuskutočnilo žiadne rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý o vystúpenie pred AÚ dvakrát žiadal.

Do hry sa v posledných dňoch zapojilo aj Turecko, a to prostredníctvom rokovania medzi ruským ministrom obrany Šojguom a jeho tureckým náprotivkom Hulusi Akarom, a tiež stretnutia ministrov zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Mevlüta Čavušoglua. Rozhovory sa orientovali primárne na možnosť vytvorenia bezpečného koridoru pre dodávky obilia z Ruska a Ukrajiny. Koridor medzi tromi krajinami zabezpečovaný OSN je podľa Čavušoglua vhodným riešením situácie. Turecko zároveň podporilo žiadosť Ruska o zmiernenie sankcií, čo je Západom považované za jednu z prekážok dohody. Turecko-ruské rokovania bez účasť Ukrajiny však skončili bezvýsledne, najmä v dôsledku nerealistických požiadaviek Moskvy voči Kyjevu.  Prezident Putin odmietol priznať, že ruskí vojaci blokujú ukrajinské prístavy v Čiernom mori. Pravdepodobným motívom jeho rétoriky je snaha rozširovať obchodné väzby v štátoch, kde Rusko v súčasnosti nie je obmedzené sankciami. Rovnako môže byť dôvodom konania Kremľa snaha oslabiť Európsku úniu. Putinove vyhlásenia totiž pripisujú Západu a EÚ vinu za vysokú mieru inflácie, nedostatok tovarov, náklady na vojenskú a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu či migračné vlny – nielen z Ukrajiny, ale aj afrických krajín. Vypuknutie hladomoru v Afrike by totiž  jednoznačne viedlo k vyvolaniu masívnych migračných vĺn smerom do Európy, ktorá by tak bolo ochotnejšia rokovať s Ruskom a upustiť od doterajšej podpory Ukrajiny. Vyvolanie svetovej potravinovej krízy tak môže byť priamo v záujme Moskvy.