Geopolitika Vojenstvo

Ankara hrozí novou vojenskou intervenciou na severe Sýrie

Dáša Židuliaková

Turecký prezident Recep Tayip Erdogan 23. mája  oznámil, že Turecko plánuje novú vojenskú operáciu na severe Sýrie. Cieľom má byť ovládnutie zvyšných území pod kontrolou Sýrskych demokratických síl (SDF) a ich hlavnej zložky tvorenej kurdskými milíciami YPG, ktoré bránia vytvoreniu jednoliatej bezpečnej zóny pozdĺž turecko-sýrskej hranice, siahajúcej 30km do hĺbky sýrskeho územia. 

Turecká armáda od roku 2016 podnikla tri hlavné vojenské operácie na severe Sýrie, s cieľom zabezpečiť ochranu južných hraníc pred hrozbou, ktorú podľa jej vlastných slov predstavuje prítomnosť jednotiek ISIS a najmä YPG. Turecko považuje YPG za sýrsku odnož zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktoré okrem Ankary za teroristickú organizáciu označujú aj USA a EÚ. Turecko dlhodobo apeluje na svojich západných partnerov zaradiť YPG na zoznam teroristických skupín obdobne, ako tak urobili v prípade PKK.

Okrem boja proti terorizmu vychádza záujem Ankary o rozšírenie nárazníkovej zóny tiež zo snahy umožniť dobrovoľný návrat sýrskych utečencov späť do vlasti, na územia pod kontrolou Turecka. Začiatkom mesiaca turecká vláda predstavila plán na prinavrátenie jedného milióna sýrskych utečencov do tzv. bezpečnej zóny na severe Sýrie. S cieľom podporiť dobrovoľný návrat do Sýrie čo najväčšiemu počtu utečencov, Ankara sľubuje naďalej bojovať proti skupinám, ktoré označuje za teroristické a investovať do nevyhnutnej infraštruktúry v rátane bývania, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Turecko od roku 2014 na svojom území hostí najväčší počet utečencov na svete,  v rátane približne 3,6 milióna Sýrčanov. Na Medzinárodnom fóre o migrácii v New Yorku v dňoch 17.- 20.mája turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu zdôraznil, že Ankara v otázke riešenia migrácie zo Sýrie môže ísť ostatným krajinám vo svete príkladom. Ako dôkaz uviedol návrat 500 000 sýrskych obyvateľov do oblastí, podľa slov tureckej vlády, oslobodených od teroristických skupín PKK a YPG.

Predstavenie plánu o návrate jedného milióna sýrskych utečencov prichádza v čase, keď anti-sýrsky sentiment v tureckej spoločnosti prudko narastá. Prispieva k tomu ekonomická kríza a kritika tureckej opozície. Časť z nej dlhodobo nalieha na rokovania so sýrskym režimom a uzavretie dohody o návrate utečencov. Je preto takmer isté, že otázka sýrskych utečencov bude jednou z kľúčových tém predvolebnej kampane budúcoročných prezidentských volieb v Turecku. Predstavenie alternatívneho riešenia tureckou vládou je spôsob, ako zmierniť spoločenské napätie. Zároveň, dobrovoľný návrat milióna sýrskych občanov zníži nátlak na tých, ktorí sú rozhodnutí sa do vlasti nevrátiť a tak uľahčiť ich integráciu do tureckej spoločnosti. Podľa prieskumu, až 64% opýtaných sa do Sýrie, stále vedenou režimom Bašára al-Assada, neplánuje vrátiť.

Otázkou zostáva, nakoľko je plán tureckej vlády realizovateľný. Rozhodujúca bude mobilizácia dostatočného objemu finančných prostriedkov a politická stabilizácia oblasti, ktorá je predmetom diskusie. Je pravdepodobné, že európske krajiny nebudú ochotné financovať turecký projekt a ani príspevky z bohatých krajín Perzského zálivu nebudú dostatočné. Navyše Idlib je naďalej cieľom ruských vzdušných útokov a odborníci upozorňujú, že Rusko pri hlasovaní v lete 2022, uplatní veto pri hlasovaní o zavedení cezhraničného mechanizmu OSN, čím zablokuje životne dôležitú humanitárnu pomoc pre Idlib. Obe skutočnosti hrajú v neprospech tureckého plánu.

Vyhlásenie tureckého prezidenta o plánovanej vojenskej operácii časovo koliduje tiež s rozhodnutím Ankary blokovať vstup Fínska a Švédska do NATO, obviňujúc ich z podpory teroristických skupín na čele s PKK a YPG. Dá sa preto očakávať, že okrem iných požiadaviek, budú  Turci podmieňovať svoj súhlas so vstupom oboch krajín do Aliancie tiež odobrením svojej ofenzívy voči Kurdom v Sýrii zo strany členských krajín NATO na čele s USA.