Pred pár týždňami svetom otriasla správa o stovkách vybuchujúcich pagerov v Libanone, patriacim prevažne príslušníkom militantného hnutia Hizballáh. Tisíce z nich 17. septembra o 15:30 obdržali na svojich zariadeniach správu, ktorá sa tvárila ako legitímna informácia poslané od nadriadených. Len zopár sekúnd po jej prijatí ale začali pagery hromadne vybuchovať. Za touto operáciou stáli izraelské tajné služby Mossad, ktoré vykonali detonáciu pagerov na diaľku. O deň neskôr spustil ďalšiu vlnu útokov.
Ako postupne pribúdali informácie o incidente, na povrch vyšli skutočnosti o vysokej miere sofistikovanosti tejto operácie. Detonácia totiž mohla prebiehať dvomi spôsobmi. V prvom prípade bolo snahou absolútne neutralizovať bojovníkov a znemožniť ich ďalšie zapojenie do bojov proti Izraelu. Pagery totiž boli nadizajnované tak, aby boli prijímatelia šifrovaných správ nútení stlačiť v rovnakom čase dve rôzne tlačidlá, aby si správu mohli prečítať. Tie boli od seba dostatočne vzdialené na to, aby ich bolo potrebné stlačiť dvoma rukami zároveň. Toto malo zabezpečiť maximalizovanie škôd, teda v tomto prípade garantovať to, že teroristi prídu o obe ruky naraz a nebudú sa tak môcť v budúcnosti zapojiť do bojov. V deň D teda teroristi obdržali správu s textom „dostali ste šifrovanú správu.“ V momente ako bojovníci stlačili tlačidlá na jej prečítanie, zariadenia im v ruke explodovali. Izrael však nechcel nič nechať na náhodou a preto mal aj záložný plán ako odpáliť zariadenia aj bez toho, aby sa ich príslušníci Hizballáhu museli dotknúť. Ten pozostával z využitia elektrického signálu na detonovanie pageru, čo by však spôsobilo iba slabšiu explóziu. Keďže bolo v záujme Mossadu napáchať, čo možno najväčšie škody, rozhodli sa minútu po obdržaní správy odpáliť všetky zvyšné zariadenia na diaľku. Ľudia padali na zem v agónii, viacerí nabúrali na motorkách, narážali do stien, zatiaľ čo z ich vreciek stúpal dym. Podľa odhadov v dôsledku výbuchov zomrelo približne 12 ľudí a viac ako 2800 jednotlivcov bolo vo vážnom stave.
Myšlienka na vykonanie tejto operácie pritom siaha ešte do roku 2022, kedy sa Mossad rozhodol začať radikálne konať proti narastajúcim hrozbám od svojich susedov. Izrael sa pri svojom pláne rozhodol šikovne zneužiť vyjadrenia teraz už zavraždeného vodcu Hizballáhu Hassana Nasralláha, ktorý zakázal využívanie smartfónov. Podľa jeho slov sa totiž dajú až príliš jednoducho odpočúvať, čo by mohol Tel Aviv pri jeho vyspelých špehovacích kapacitách ľahko zneužiť. Prišlo preto rozhodnutie prejsť na staršiu, no za to údajne bezpečnejšiu technológiu – pagery. Malo byť nemožné sa do nich nabúrať a odčítavať citlivé informácie ako napríklad polohu. Práve toto vniklo Izraelu myšlienku na bezprecedentnú operáciu. Ide pritom o veľmi sofistikovaný plán, ktorý si vyžadoval založenie fiktívnej spoločnosti pôsobiacej ako legitímny predajca komunikačnej technológie. Pagery mala vyrábať maďarská firma B.A.C Consulting dodávajúca technológiu v mene taiwanskej entity Gold Apollo. Tá však akékoľvek zapojenie či vedomosť o operácií rázne popiera. Tajné zdroje z vnútra izraelských inštitúcií tiež hovoria, že na zakrytie zapojenia sa Tel Avivu do výroby vznikli ďalšie dve fiktívne firmy. Maďarská spoločnosť musela navyše prijímať aj „nezaujímavých“ klientov, aby pôsobila dôveryhodne. Skutočným záujmom však bol celý čas Hizballáh. Zariadenia pre Libanon mali byť vyrábané odlišným spôsobom, ako tie pre zvyšných zákazníkov. Do pagerov bolo pridaných zopár miligramov výbušných látok PETN. Prvé modifikované zariadenia začali v obmedzenejšej miere putovať do Libanonu ešte v roku 2022. Po nariadení lídra hnutia o nevyužívaní smartfónov však začali pagerov v krajine značne pribúdať. Následne už Mossad mohol iba počkať na „správny čas“ a celú operáciu odštartovať.
Druhá vlna útokov prišla o deň neskôr
Neprešiel ani deň a Libanon čelil ďalšiemu rozsiahlemu vybuchovaniu zariadení. Tentokrát išlo o vysielačky. Tie začali taktiež hromadne vybuchovať, no v tomto prípade bolo podstatne viac zranených civilistov. Vysielačky totiž okrem teroristov využívali aj bežní ľudia. Útok skončil asi 20 úmrtiami (zahynuli aj 4 deti) a stovkami zranených. Tragédiu operácie ilustruje príbeh malého dievčatka Fatimy. Tá počula pípať otcovu vysielačku a rozhodla sa mu ju priniesť. Po ceste jej však zariadenie v ruke vybuchlo a na mieste zahynula. Prekvapivým zistením je skutočnosť, že infikovanie vysielačiek prebehlo ešte o pár rokov skôr ako myšlienka na zneužitie pagerov. Konkrétne táto časť operácie začala v roku 2015. Nič netušiaci bojovníci Hizballáhu tak takmer desaťročie využívali nebezpečnú technológiu. V tomto prípade sa Izraelcom podarilo upraviť batériu vysielačiek tak, aby do nej mohli vložiť pár gramov výbušniny. Hoci bola batéria v dôsledku o niečo väčšia, tento fakt bol prezentovaný ako výhoda. Veľkosť mala údajne zabezpečiť lepšiu výdrž. Výbušninu odborníci navyše veľmi šikovne zamaskovali. Bolo ju takmer nemožné detegovať a to ani pri podrobných testoch cez röntgen. Hizballáh zariadenia podrobil viacerým testom, no dospel k záveru, že sú bezpečné. Izrael mal tak dlhých 9 rokov neobmedzený prístup k internej komunikácií hnutia. Najväčším paradoxom celej situácie je, že teroristi roky platili za tieto ”bezpečné technológie” svojmu najväčšiemu rivalovi. V skutočnosti si tak ich nákupom nevedomky zaplatili za zabitia a zranenia tisícok svojich členov.
Prečo práve teraz?
Otázkou je, prečo sa Izrael rozhodol celú operáciu spustiť práve v tomto čase. V kontexte prebiehajúcej vojny v Gaze sa postupne začala zhoršovať aj bezpečnostná situácia v regióne. Od vypuknutia konfliktu sa totiž na stranu Palestíny začali pridávať rôzne skupiny a jednou z nich bol práve Hizballáh. Ten mesiace ostreľoval severné územia Izraela ako napríklad Golanské výšiny, kde zahynuli aj nevinní civilisti. Práve celá diskusia ohľadom potenciálnych hrozieb zo severu viedla Mossad k podniknutiu radikálnejších krokov na ich eliminovanie. Najefektívnejším spôsobom bolo znemožniť internú komunikáciu, udeliť nečakaný úder pod pás a vytvoriť paniku medzi ľuďmi. Práve to sa vybuchujúcimi zariadeniami podarilo. Hizballáh totiž nemal ani najmenšie tušenie, že ich “bezpečné” komunikačné technológie obsahujú výbušniny a sú odpočúvané. To bolo pre hnutie značne ponižujúce. Tento útok navyše vyvolal masovú paniku medzi ľuďmi. Nebolo zrejmé či sú infikované aj iné zariadenia a či nepríde ďalšia vlna výbuchov. Prvé dni radili lídri Hizballáhu ľuďom vybrať si baterky zo všetkých zariadení a pre istotu nič nepoužívať. Okrem fyzických následkov teda mala operácia aj zásadné psychologické dopady. Hoci odborníci upozorňovali na skutočnosť, že infikovanie telefónov je značne vzdialené od reality, nie vždy sa tieto informácie dostali k Libanoncom. V prvých dňoch navyše internetom kolovalo množstvo hoaxov, ktoré ešte pridávali na paranoji ľudí. Dezinformačných naratívov bolo hneď niekoľko, od vybuchujúcich solárnych panelov na strechách domov až po vybuchujúce laptopy. Ľudia aj z tohto dôvodu stratili akékoľvek istoty a ilúzie o svojej bezpečnosti.
Ďalšou dôležitou otázkou je nakoľko boli kroky Izraelu legitímne a legálne. Viacerí odborníci sú toho názoru, že by útok Izraelu bolo možné klasifikovať ako teroristický čin. Medzinárodné práve výlučne zakazuje cieliť na civilistov, ktorí nie sú priamo zapojení v boji a rozlišovať medzi vojenskými a civilnými cieľmi. To nebolo v tomto prípade dodržané, keďže Mossad nemohol vedieť koho útokmi zasiahne a ako sa ukázalo zomierali aj nevinné deti. Ak by bolo snahou rozšíriť strach medzi populáciou, toto by bol jeden z kľúčových aspektov teroristického aktu.
Ilustračný obrázok, ktorý bol modifikovaný Adapt Logom: https://www.mehrnews.com/news/6229612/انفجار-مجدد-دستگاه-های-ارتباطی-در-لبنان